Perfume n.h. AU /Short story/

Day 5

Celý natešený sa pobral na lavičku. V hlave si predstavoval ako dopadne dnešné stretnutie s Laylou. Stihol vymyslieť už aspoň milión scenárov. Chcel sa jej spýtať na rodinu, na priezvisko, zaujímalo ho, či má nejaké domáce zvieratko. Chcel vedieť farbu jej vlasov a očí aj keď si ju nevedel predstaviť. Chcel vedieť jej znamenie, aj keď mu prišlo divné pýtať sa na to. Chcel vedieť, akú hudbu počúva a chcel sa jej spýtať na parfém. Chcel vedieť, prečo si k nemu prisadla. Bolo veľa vecí, čo chcel vedieť.

Sadol si na lavičku a čakal. Studený vietor mu bičoval tvár, ale on len sedel a čakal. Počúval či nezapočuje zvuk kamienkov, ale akoby bol v celom parku sám. Snažil sa zacítiť tú úžasnú vôňu parfému zmiešanú s cigaretami a mätou, no márne. Čakal, čakal a čakal, s každou jednou minútou sa ho viac a viac zmocňovali obavy, že Layla nepríde, no aj tak veril, že aj dnes si vypočuje jej sladký hlas.

Vzduch bol čím ďalej tým viac studenší a na krajinu padala tma, no on aj tak čakal. Prešli už hodiny, no on stále neprestával veriť.

 Až keď ho od zimy striaslo si uvedomil, že Layla dnes nepríde. Po líci sa mu skotúľala prvá slza a za ňou nasledovali ďalšie a ďalšie. Postavil sa a s primrznutým zadkom pobral domov.