Story of my life

1 ...

Volám sa Elizabeth Scotová ale priatelia mi hovoria Eli. Mám 17 rokov a žijem v Californii, teda žila ale teraz sa sťahujeme do Los Angeles kvôli práci mojich rodičov, sú podnikatelia. Tak asi by som sa vám mala trochu opísať ako vypadám. Takže mám dlhé hnedé vlasy trocha kučeravé, vyššiu postavu primeranú aspoň podla mňa, velké hnedé oči a plné srdcovité pery. (Elizabeth je na boku na fotke).

Ráno som sa prebudila na slnečné lúče, ktoré ma hladili po tvári. Povystierala som sa a poriaden som sa poobzerala sa po mojej novej izbe. Všade boli ešte krabice a už len čakali kedy ich ja vybalím. Vyliezla som z postele a odobrala som sa do kúpeľky, ktorú mám vo svojej izbe. Spravila som rannú hygienu a išla som sa prezliecť. Prehrabovala som sa krabicami a hľadala niečo na seba. Nakoniec som si vybrala šedé tepláky a čiene tričko s krátkim rukávom. Ked som zišla dole do kuchyne tak tam nikto nebol iba malý lístoček na chladničke. Zobrala som ho a začala čítať.

,,Ahoj srdiečko museli sme ísť s ockom do práce. Peniaze sme ti nechali na poličke na obed si niečo objednaj. Nečakaj na nás prídeme neskoro večer. Pá lúbime ťa. "

Tak úžasne mám celý dom pre seba. Je nedeľa tak aspoň si povybaľujem veci a nachystám sa na zajtra do novej školy. Ach ako sa mi ta vôbec nechce najradšej by som ostala doma a nič nerobila nuž čo ked musím tak musím. Naraňajkovala som sa a upratala som si po sebe. Celý deň som si robila poriadok v izbe a potom sa dívala na filmy až do večera. Ked bolo 20:30 tak so sa išla vysprchovať a potom som išla spať aby som bola na zajtra pripravená.

Na dalšie ráno sa mi vôbec nehccelo vstávať. Nakoniec ma musela vytiahnuť z postele mama aby ona stihla do práce lebo ma mala prvý deň odviesť do školy. Prvé som išla do kúpeľne kde som spravila rannú hygienu a namalovala som sa. Nemaľujem sa veľmi ako tie umelé barbíny iba tak jemne. Potom som sa išla obliecť. Neohla som si na seba nič nájsť nakoniec som si obliekla čierne legíny, kockovanú čierno-červenú košelu a červené vansky. Zišla so dole do kuchyne a zobrala som si iba jablko a mohlo sa ísť do tej mučiarne. Po dlhej dobe v aute s mamou čo bolo v skutočnosti iba 10 minút sme došly ku škole. Rozlúčila som sa s mamou a mohlo sa ísť. Všetci na mňa čumeli akoby som bola s Marsu. Radšej som to neriešila a išla som si do riaditeľne po nihy a rozvrh. Hľadala som tu blbkú riaditeľňu asi 15 minút nakoniec boa až na konci školy. Pišla som ku dverám a s nádychom som zaklopala.

,,Dalej" počula som hlas riaditeľky a vstúpila som. ,,Dobrý" deň ja som Elizabeth Scotová" slušne som sa pozdravila a ona si ma premerala od zhora nadol a potom sa mi pozrela do očí a jemne sa na mňa usmiala. ,,Ja som riaditeľka Jefersonová výtam ťa tu u nás dúfam že sa ti tu bude páčiť a budeš vychádzať s našimi študentmi...tu máš tvoje knihy, rozvrh a tvoj kod od skrinky aj s číslom" milo sa usmiala a podala mi všetky veci. ,,Dakujem ja už pôjdem lebo bude asi už zvoniť tak dovidenia" pobrala som si všetky veci a išla som už ku dverám. ,,Dovidenia" ešte som počula kým som neztvorila dvere.

Ták našla som si skrinku kde som si dala všetky veci a zatvorila som ju, ked akurát zazvonilo a ja som sa rýchlo pobrala do svojej triedy. Ked som ju už konečne našla triedu tak som sa zhlboak nadýchla a zaklopala som. Počula som tiché ,,daľej" a vošla som. Ako som tam vošla tak všetky pohlady padli na mňa a ja som zneistela.