Story of my life

16 ...

Celý týždeň ubehol v celku pohode. V škole o mne a Jasonovi vedia všetci. Každý deň sme boli bud u mňa, alebo u Jasona. Takto to išlo celý týždeň až kým nenastal piatok a rodičia neprišli domov. Sedela som s Jasonom u nás na gauči a pozerali sme film. Zrazu buchli dvere a ja som vyskočila na rovné nohy. Predo mnou stála mama a dívala sa na mňa čudným pohľadom.

,,Ahoj?" nesmelo som sa na ňu usmiala.

,,Ahoj." čudne sa pozrela na mňa a potom na Jasona.

,,Prepáč mami toto je Jason môj priateľ." povedala som a mama sa milo usmiala, ale zrazu svoj milý úsmev zmenila na čudnú grimasu.

,,Tvoj otec príde až večer tak vieš čo to znamená." povedala mi a ja som hned zosmutnela. Aby som vám to vysvetlila. Môj otec ma určitý vkus ako by mal vyzerať môj priateľ. Mal by byť zo slušnej rodiny, nemal by mať žiadne tetovania a ani piercingi. Mal by mať vždy košelu zakasanú do nohavíc a ulízané vlasy. Skôr typ pre môjho otca ako pre mňa. A teraz ked som sa pozrela na Jasona asi by mi ho vôbec neschválil.

,,Ja viem ale za pokus to stojí." nádejne sa na ňu usmejem.

,,No dobre ....inak ahoj ja som Karen (číta sa to ako keren..a osravedlňujem sa keby som náhodou povedala na začiatku iné meno ako Karen) ." milo sa usmiala na Jasona a podala mu ruku.

,,Teší ma pani Scotová." milosa na ňu usmeje a podá jej tiež ruku.

,,Pre teba Karen." zasmeje sa a on s ňou.

,,Tak dobre teda ja idem pripraviť večeru a vy sa zatial pripravte tiež." usmeje sa na nás a odíde do kuchyne. Ja zoberem Jasona za ruku a vediem ho do svojej izby. Dojdeme do izby a ja letím hned ku mojej skrini. Otvorím ju a hned zanariekam, že tam zase nič není.

,,Ako to myslela s tým tvojím otcom." opýta sa zrazu Jason. Otočím sa na neho a milo sa usmejem. Aspoň sa snažím.

,,Vieš môj otec má určitú predstavu ako by mal vypadať môj priateľ a ty to nejako vôbec nesplňuješ." nervozne sa na neho pozriem.

,,Ako, že to nesplňujem?" zdá sa byť nahnevaný.

,,Vieš ono je to tak, že môj otec chce pre mňa chlapca, ktorý nemá tetovania a nosí košelu zakasanú do nohavíc a vlasy má úhľadne ulízané." zasmejem sa aj ked to není vhodné.

,,To teraz akože ked nesplňam jeho požiadavky tak sa máš ako čo so mnou rozísť?" povie trochu viac nahlas. Ja viem má právo byť nahnevaný, ale nemusí zase robiť nejaké hysterické scény.

,,Jasne že nie ale môjmu otcovi to nevysvetlíš je moc tvrdohlaví. proste sa oblečeme a pojdeme dolu. Zjeme večeru a ty sa spoznáš s mojím otcom. Dúfajme že to dopadne dobre." usmejem sa na neho a pobozkám ho. Vojdem do šatníka a pokúsim sa znovu niečo na seba nájsť. Po dlhšom hladaní nájdem to, čo som hľadala. (Obrázok na boku). Vbehlas om do kúpeľne a začala sa pripravovať. Po pol hodine som bola hotová a spokojná so svojím výsledkom. Vošla som do izby a uvidela som Jasona ako leží na posteli hlavou vo vonkúši. Zasmiala som sa a tým upútala aj jeho pozornosť. Díval sa na mňa ako na zjavenie.

,,To ideme niekde na svadbu alebo čo? Ja som si myslel že ideme iba dole do kuchyne na večeru." zasmial sa.

,,Nie ideme normálne dole do jedálne, ale večeru s rodičmi mám málokedy, lebo vždy su niekde preč, tak naša večera je trochu taká slávnostnejšia. Ty si obleč to, čo si mal na večeri včera ked sme spolu boli." usmejem sa na neho. On len otrávene prekrúti očami a ide sa poslušne obliecť, bez dalších kecov. Za desať minút príde v čiernych obtiahnutých rifliach, bielom véčkovom tričku a čiernom saku.

,,Vypadáš skvele láska." usmejem sa na neho a pobozkám ho.

,,Ty tiež." pobozká ma späť. Mama už kričí že je večera hotová a tak sa pobereme dole do jedálne. Dojdeme do jedálne a tam už sedí otec v celej svojej kráse. Ak túto večeru prežijeme v zdraví všetco čo sme tu, tak to bude skvelé.

Ták a je tu dalšia slúbena časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem rada ked tu bude aspoň 5 votes a nejaký ten koment ku príbehu. Dakujem :D

Simiki ☺☺☺