Story of my life

3 ...

Dnes je streda a ako každé ráno musím vstávať do šoly. Umyla som sa, namalovala, učesala a potom som išla do svojho šatníka niečo na seba vyhrabať. Nemohla som nič nájsť až napokon som zahliadla krásne biele šaty bez ramienok. Hned som si ich zobrala a hladala ku nim topánky a ostatné doplnky. Nakoniec som sa rozhodla pre biele balerínky so zlatou mašlikou. Ked už som bola hotová tak som sa išla dole naraňajkovať. Prekvapilo ma ked som našla v kuchyni aj mamu, aj otca.                                       ,,Dobré ráno....čo vy tu robíte? nemali by ste byť už v práci?" bolo mi čudné že su ešte doma obvikle ich nevidím za celý týždeň.                                                                                                                                               ,,Dobré aj tebe.....dnes máme volno a zajtra odchádzame na dva týždne do Talianska na služobku" pane bože ja budem doma sama dva týždne.                                                                                                         ,,Páni tak teda dobre ja už budem musieť isť do školy aby som to stihla....a ešte aby som nezabudla dnes prídem neskôr musím doučovať jedného môjho spolužiaka tak ma nečakajte" dúfam že to dnes dobre dopadne s tým Jasonom.                                                                                                                                 ,, Tak teda dobre dávaj si bacha" len som im zamávala a išla som smer škola.

Ked som už došla pred školu uvidela som našu partu stáť pri bráne. Rozbehla som sa teda ku nim.         ,,Caute" pozdravila som všetkých a oni mňa tiež jednohlasným "ahoj" .                                                           ,,Ako to včera dopadlo už sme ťa tu potom nevideli?" nevedela som či im mám povedať o tom s Jasonom alebo i klamať.                                                                                                                                             ,,Všetko bolo už potom v pohode len som sa potom trochu pochytila s Jasonom tak som tu už nechcela ostávať ale nebolo to nič vážne"usmiala som sa na nich aby to nebolo take podozrivé.       ,,Jáj no tak teda dobre...ozaj sme počuli že budeš doučovať nášho pána McCanna" všetci sa tam začali smiať okre mňa.                                                                                                                                           ,,Neviem čo vám je na tom smiešne pre mňa to bude len utrpenie" nahnevane som sa na nich pozrela ale potom mi začali mykať kútiky úst a to som už nevidržala a začala sa s nimi smiať ako blázon. Pobrali sme sa teda do naších tried. Ja som išla so Sam, Tomom a a Jackom. Sadli sme si n svoje miesta a čakali sme na učitelku.  

Konečne bolo po škole a ja som mohla ísť už konečne domov. Ako som kráčala po parkovisku tak ma nieko zdrapil sa ruku a potiahol ku sebe. Ked som sa otočila tak som uvidea Jasonov ironický úškrn                                                                                                                                                                         ,,Co chceš?" vyprskla som na neho s takou nechuťou.                                                                                   ,,Ja si myslím že ma máš dnes doučovať" nechápavo som sa na neho pozrela až potom my došlo že my včera učiteľka nakázala aby som Jasona doučovala.                                                                           ,,Jáj tak teda čo s tým? u mňa dnes nemožeme byť tak kde budeme teda?" dívala som sa na neho a čakala čo z neho vypadne.                                                                                                                                     ,,No tak teda možme ísť ku mne teraz hned po škole" pozrel sa na mňa s otázkou v očiach.                 ,,Ja si musím ešte skočiť domov a pootm by som prišla len my daj tvoju adresu" čakala som kedy mi konečne povie tu adresu aby som mohla isť už domov pre veci a ku nemu aby som mala už všetko za sebou.                                                                                                                                                                 ,,Však ja ťa tam odveziem a potom môžme isť rovno ku mne" usmial sa na mňa ale nie falošne, ale úpimne. Usmev som mu opätovala ale niečo my tu nesedelo bol až veľmi milý na to ako sa so mnou včera rozprával.                                                                                                                                                       ,,Tak dobre ale čo si zrazu mu mne taký milý?" usmiala som sa na neho provokačne. Zrazu som za nami počula hlas ked som sa otočila zistila so že to bol/bola ....