Story of my life

9 ...

Videla som ho stáť pod mojím oknom. Nemôžem. Ja nemôžem.

,,čo tu chceš?" spýtala som sa trocha ostrjšie ako som chcela.

,,Ja len že to čo sa stalo v tom parku tak .... " ,,Nie Jason neboj sa Rebeka sa to nedozvie a ani nikto iny ostane to len medzi nami." skočila som mu do reči. Zatvorela som okno skôr ako by mohol niečo na to povedať. Lahla som si do postele a snažila som sa zaspať. Nemohla som ani oka zažmúriť. Postavila som sa z postele a prešla ku oknu. Rozmýšlala som čo by som mohla teraz o pol druhej v noci robit. Nevadi. Obliekla som si mikinu a leginy, a išla som cez okno vonku. Skoro som sa prizabila ale v pohode som pristála na zemi. Dúfam že mi na toto rodičia neprídu. Rozišla som sa smerok k parku, ktorý je nedaleko nášho domu. Ked som už bola v parku zmyslela som si že si môžem odrazu zabehať. Však ako to je normálne o pol druhej v noci ísť behať. Niečo zašušťalo za mnou tak som sa obzrela, ale to som asi nemala robiť. Pocítila som silný náraz a pootm si nepamätám nič.

Cítila som strašnú bolesť hlavy. Pomaličky som otvárala oči a rozhliadla som sa okolo seba. Stále som bola v parku, ale kto ma preniesol na lavičku? Posadila som sa a pred sebou som uvidela Toma. Vysokého chalana s čiernymi havraními vlasmi a nádhernými zeleními očami. To som na ňom zbožňovala najviac. Už hned ked mi ho Samantha predstavila sa mi páčil, ale nie tak ako sa mi páči Jason. Bože čo to trepem. Mne sa Vôbec Jason McCen nepáči. Prečo klamem samu seba? A prečo sa rozprávam sama so sebou? Bože mala by som sa dať vyšetriť. Vrátila som svoj pohlad späť k Tomovi. Díval sa na mňa tak skúmavo, a tak ani neviem ako to mám popísať.

,,Co tu ty robíš?" spýtala som sa ho skôr ako sa on mohol niečo spýtať mňa.

,,To by som sa aj ja teba mohol spýtať čo tu ty robiš." vrátil mi moju otázku späť.

,,Ja nemohla som zaspať tak som si išla trochu zabehať,vyventilovať si trochu hlavu." usmiala som sa na neho.

,,Ja asi tiež tak nejako. A nejako sme na seba narazili a vydíš sme tu teraz spolu na lavičke a" vypadal byt trochu nervozny. Zasmiala som sa tomu.

,,Ani sme sa nestihli lepšie spoznať. Väčšinou si bola iba so Sam a McCanom tak som nemal možnosť tak a teraz ju mam" usmial sa na mňa v celku milo. Tie jeho jamky v lícach sú na zožratie.

,,S Jasonom som len preto, lebo matikár mi povedal aby som ho doučovala, inú možnosť som nemala." vysvetlela som mu ako sa veci majú. Ešte sme sa takto rozprávali nejakú tu hodinku a potom sme sa rozhodli ísť už konečne domov. Ked som prišla domov tak som hned lahla do postele ani som sa nedívala či som oblečená alebo nie.

Tak a je tu nová časť príbehu Story of my life. Ja viem dlho som už nepísala a ospravedlňujem sa alebo mala som teraz toho moc tak sa nejako nedala písať. Chcela by som vás poprosiť aby ste sa k tomuto príbehu nejako vyjadrili čo si o ňom myslíte, aby som vedela či má zmysel dalej pokračovať v písaní. Síce jedno dievča sa tu už vyjadrilo že sa jej tento príbeh páči, za to jej dakujem, ale chcela by som trochu viac tých komentov. Viem niekedy su krátke časti ale vždy sa nedá. Tak Dakujem a dúfam že sa nejako vyjadríte.

Simiki ☺☺☺☺