Story of my life

25 ...

Otváram pomaly oči a mám pocit, že zomieram. Pri každom malom nepatrnom pohybe ma zabolí v hlave. Svoj oči musím znova zavrieť, lebo bolesť, ktorá pulzuje mojím telom je neúprosná. V tom pohodovom tichu, čo vládlo v izbe narušil silne hrajúci mobil. Tak som sa zľakla, že som spadla až z postele. Myslela som, že asi umriem. Išlo mi hlavu roztrhnúť. Mobil stále neutíchal tak som sa namáhavo postavilo a pozrela sa na Jasona. Veselo si odfukoval a nevnímal okolitý svet. Tak som sa naštvala, že som sa rýchlo zdvihla nehladiac na moju bolesť a išla som na jeho stranu. Schytila som vankúš poblízko mňa a silno ho ním trafila do hlavy. Okamžite vyskočil a keby sa neuhnem tak sa zrazíme hlavami. 

,,Dnes spíš na gauči." zavrčala som na neho a otočila som sa. Nechala som ho tam sedieť s nechápajúcim výrazom v tvári a išla som sa vysprchovať. Po dlhej a ukľudňujúcej sprche som vyšla z kúpelne iba v osuške. Izba bola prázdna. Neriešila som to a išla som sa obliesť. Dala som si čiernu obtiahnutú sukňu do polky stehien s vysokým pasom. Ku tomu som si obliekla béžovú priesvitnú blúzku a zakasala som si ju do sukne. Na vrch som si dala tenké čierne sačko a na nohy som si obula vysoké lodičky na opätku. Vlasy som si nakulmovala a prehodila cez plece. Spokojná sama so sebou som vyšla z izby a išla som dole do kuchyne odkiaľ sa ozívali hlasy. 

,,Dobré ráno." povedala som polohlasne lebo som videla, ako im robí problém každý zvuk. Zobrala som si aspirín a zapila ho vodou. Cítila som na sebe pohľad ale nevnímala som to, lebo som presne vedela komu patrí. 

,,Chystáš sa niekam?" opýtal sa ma po chvíli Jason. Ignorovala som jeho otázku a ďalej som sa venovala svojej činnosti. Zrazu mi začal zvoniť telefón.  Vedela som kto mi volá a tak som to nechala tak, že mu zavolám neskôr. Volal Patrik. Dohodla som si jeden džob v jednej prestížnej firme. Nepovedala som to nikomu a hlavne nie Jasonovi. Nasral by sa a viem, že sa aj poriadne naserie. Videla som na ňom, že je nasraný už len z toho, že ho ignorujem. Zobrala som mobil a vytočila som Patrika. Po niekoľkých sekundách to zdvihol. 

,,Ahoj Elizabeth." povedal v celku veselo. 

,,Ahoj Patrik." usmiala som sa. Pri vyslovení jeho meno spočinulo na mne viacej pohľadov, no len jeden bol až moc intenzívny. 

,,Chcel som sa spýtať, či teda môžem s tebou dnes počítať." 

,,Jasné dnes sa vidíme." zasmiala som sa, aj ked to nebolo potrebné. Videla som na neho ako zatínal päste. Vychutnávala som si to. 

,,Tak sa na teba teším." povedal v celku flirtovným hlasom na čo som sa ja mierne zamračila. 

,,Aj ja na teba, Ahoj." zrušila som nech stačil niečo povedať. Mobil som položila na linku a pozrela som sa na nich. 

,,Môžeš mi kurva vysvetliť čo to malo znamenať?" zakričal na mňa.   

To be continued ....  

Tak a je tu dalšia. Ie moc dlhá ale aspoň niečo. Des sa pokúsim ešte pridať jednu a možno aj dve ak bude čas.  

Neviem mám pocit, že ten príbeh až moc zamotávam. Mala by som to trochu ukludniť a nastoliť v tom poriadok. Dať teraz do toho taký ten kľud aby tam stále nebolo, že sa len hádaju a stále sú tam nejaké rozbroje. Už mám aj nápad ako by to mohlo pokračovať tak dúfam, že sa mi podarí to zajtra napísať, a že do zajtra na to nezabudnem.   

Ak by ste chceli a mali záujem mohli by ste si napísať o venovaie ak vás to zaujíma. Budem len rada.  Dúfam, že si tu nepíšem sama so sebou :D :D :D :D 

Tak dúfam, že ste spokojný Dakujem baby :* 

Votes and Coments 

Sim(J)   --- :P