Story of my life

5 ...

Pokračovanie..... 

Pozrel som sa na Elis a videl som ako si obzerá celú moju izbu. Neviem prečo ale cítim sa pri nej inak ako pri Rebeke. Tak zvláštne ako som sa ešte nikdy necítil. Ked ju vidím mam chuť ju pobozkať a objať ju. Bože čo to tu trepem ved ja takto nikdy nad nikým neuvaujem. Dúfam že to dnes vidržím. 

,,Tak pustíme sa do toho?" opýtal som sa Elis a milo sa na ňu usmial. Divno sa na mňa pozrela ale pootm pokrútila hlavou a išla si po niečo na stôl, asi učebnice čo si doniesla. 

,,Tak mi teda povedz čomu nerozumieš a ja sa ti to pokúsim vysvetliť" ani raz sa na mňa nepozrela pri tom ako rozprávala. Neviem zdála sa mi taka nervozna. 

,,Vieš keby my maš vysvetlovať všetko čomu nerozumiem tak by sme tu sedeli strašne dlho....tak by asi stačilo učivo čo berieme teraz" zasmial som sa ale jej moc do smiechu nebolo. 

Pohľad Elizabeth Scotovej 

Bože bola som taká nervona, ked sa stále na mňa díval. Strašne ma to rozptilovalo. Neviem prečo ale bola som nesvoja v jeho prítomnosti, z toho ako sa na mňa pozerá, usmieva a rozpráva. No nič nalistovala som učivo čo teraz preberáme a začala som sa mu to čo najlepšie vysvetľovať ako som vedela.

Po dvojhodinovom učení s Jasonom som sa išla zblázniť. Ako je neuveriteľné že ja tu s ním trávim svoj volný šas aj keby som nemusela a on si vždy nájde nejakú inú činnosť aby nemusel počúvať mňa ako sa mu niečo snažím vysvetliť. 

,,Bože počúvaš ma aspoň trochu, lebo ak nie môžme to tu zabaliť" znudene a zároveň nahnevane som sa na neho pozrela. On sa iba zasmial a ľahol si na poste. 

,,Vieš vlastne ti vôbec nerozumiem o čom to tu melieš takže s tým môžme skončiť a mali by sme sa začať zabávať" neveriacky som sa na neho pozrela. On si zo mňa striela alebo čo? to mi už nazačiatku nemohol povedať že to nemá zmysel mu to tu všetko vysvetlovať? mňa z neho asi raz porazí. 

,,Vieš ako mohol si i to povedať už na začiatku a ja som sa tu neusela trápiť s tým aby som ti niečo vtlkla do tej tvojej hlavy.... vieščo idem ja domov" usmiala som sa na neho ironicky a chcela sa postaviť len keby ma jeho ruka nestiahla naspeť do postele. Jeho pohľad bol tak trochu by som povedala že nasratý v porovnaní s mojím som ja mala vystrašený a prekvapený tým čo chce spraviť. Lahol si nadomňa a díval sa mi do očí. V tých jeho krásnych karamelových očiach by som sa mohla aj rotopiť ako čokoláda. Jeho krásne črty tváre. Ježiš čo to tu ja vlastne rozprávam ved ja na neho nemožem povedať že ma krásne karamelové oči a ani že je celý krásny  a nedokázala by som na ňom nájsť nejakú chybičku. Takto sme si hladeli do očí asi 5 minút, ale pre mňa to bola večnosť. Zrazu som si všimla že sa ku mne začal naklánať a ja vôbec neviem prečo som sa neodtiahla. Zrazu sa jeho mäkkými perami dotkol tých mojích a mne až v tom momente došlo čo vlaste robíme. Rýchlo som vyskočila na nohy a obidvaja sme na seba pozerali prekvapene z toho čo sa pred chvílou stalo.

,,Ja ja už by som ma-mala ísť" trochu koktavý hlasom som na neho rozprávala a on stále na mňa prekvapene pozeral a neohol uveriť tomo čo sa vlastne stalo. Rýchlo som si pozbierala svoje veci a utekala som z tochto domu. Ked som sa už pri dverách obúvala začula som za sebou výkriki svojho mena. Tým pádom som ala ešte väčší dôvod si pohnúť. 

,,Eli prosímťa stoj...no ták už zastav." rýchlo ma schytil za lakeť, ked som akurát chcela zísť dole schodíki a prudko mnou trhlo až som sa zase dostala znovu do toho domu. Zabuchol dvere a oprel ma o ne. 

,,Co chceč?"vyštekla som na neho a snažila sa dostať z jeho pevného zovretia. 

,,Ja len to čo sa stalo tam hore......." v polovičke vety som ho prerušila. 

,,Neboj to čo sa stalo u teba v izbe sa už nikdy nestane a neboj sa nikomu to nepovem, a hlavne nie tvojej frajerke" rýchlo som na neho vybafla a podarilo sa mi vyslobodiť z jeho ovretia v jeho náhlom šoku z toho čo som mu práve teraz povedala. Využila som chvílku nepozornosti a vybehla som z domu ako neriadena strela. Počula som za sebou už iba výkriki môjho mena, ktoré som už pomaly prestávala počuť z dôvodu že som zahla za roh a rýchlo si privolala taxík.  

Ked som došl adomov už bolo neskoro večer tak som sa išla umyť a oblecť do pyžama. 

Už som ležala v posteli ale stále som nemohla pestať myslieť na Jasona a jeho mekké pera na mojich, aj ked to bola iba chvíla tak stále ich ešte cítim na svojih. Bolo už po polnoci a mne sa už zavierali oči z toho ako som bola unavená. Pretočila som sa na druhú stranu a pomaly zaspávala.  

Tak baby je tu daľšia časť mojej story :D .....chcela by som vás poprosiť aby ste mi napísali čo si myslíte o tejto story a či mám vlastne ešte pokračovať.  Dakujem :D :D :D