Story of my life

26 ...

Pozriem sa na neho a neviem, čo mu mám v tejto chvíli povedať. Bola som na neho nahnevaná ale iba so srandy. 

,,To bol Patrik." povedala som a sklopila som zrak dole na svoje nohy, ktoré sami zdali byť viacej zaujímavejšie. 

,,Kto je Patrik?" precedil cez zuby. 

,,Je to šéf jednej firmy." 

,,A čo s ním máš ty?" vypľul na mňa. 

,,Idem tam na pohovor." pipla som. 

,,Počul som dobre?" pomaly zvyšoval hlas. ,, Ty ideš na nejaké skurvený pohovor a ja o tom neviem?" zakričal na mňa. 

,,Nekrič na mňa." už som sa na neho a pozrela a mohla som vidieť ako mu z očí normálne až šľahajú blesky. 

,,Nikam nepôjdeš." povedal a otočil sa na odchod. 

,,Ty za mňa nebudeš rozhodovať." zakričala som ešte za ním. V momente sa zastavil a otočil sa na mňa. 

,,To si píš že budem." 

,,Ja tam pracovať chcem, a ty mi v tom nezabrániš."  

,,Neser ma Elizabeth." 

,,Dnes tam pôjdem." 

,,Kurva niečo som ti povedal." 

,,Mne je jedno čo si povedal. Proste na ten pohovor pôjdem a ty sa do toho nebudeš starať." 

,,Ty tam ísť nemôžeš. Nemusíš pracovať ja sa o teba postarám. " 

,,Ale ja nechcem tvoje peniaze." zakričala som na neho. 

,,Si tak strašne tvrdohlavá. Ani nevieš čo sa môže stať. Tam ťa nebudem mať pod kontrolou aby som ťa ochránil. Rozhodla si sa so mnou žiť a trpieť so mnou moju skurvenú chybu, tak to nerob ešte ťažšie ako to je. Musíš niektoré veci nechať tak pre svoju bezpečnosť a toto je až moc riskantné." kričal. Po tvári mi stekali slzy a ja som ich nevedela zastaviť. Nevšímala som si, že sú tu všetci. Prišla som ku nemu bližšie a povedala mu. 

,,Ja som vedela čo to obnáša byť s tebou, ale určite tu nebudem sedieť na zadku celý svoj život len preto, že ty si spravil niekdy chybu. A ked budem chcieť ísť vonku, tak pôjdem a nebudem taká nepozorná ako tvoja sestra a nenechám sa zabiť." zakričala som na neho, a až potom som si uvedomila, čo som povedala. Prikrila som si rukou ústa. Pocítila som na svojou líci štipľavú bolesť. On ma udrel. Hlavu mi otočilo na druhú stranu a tým pádom som si ju trepla o roh steny. Spadla som na zem a chytila si tvár, z ktorej tiekla krv. Počula som zhýknutie, a to bolo posledné čo som počula. 

----- 

Pomaly otváram oči a cítim pod sebou niečo mäkké. Otvorím ich a zistím, že ležím v izbe, ale nie v Jasonovej. Toto je izba El a Ryana. Posadím sa a chytím sa za hlavu. Pocítim, že mám niečo na hlave. Postavím sa a prejdem ku zrkadlu. Na hlave mám prelepený obväz. Spomenula som si na to, ako som sa pohádala s Jasonom a to čo som mu povedala. Potom mi dal facku a a potom ten pád, a dalej si už nepamätám. Otovrím dvere a vyjdem na chodbu. Zídem po schodoch dole do obývačky, kde sedia všetci. Pozrú sa na mňa a Jason hned vybehne ku mne. Chce ma objať, lenže ja sa odtiahnem. Pozrie sa na mňa a ja v jeho očiach vidím bolesť. smútok hnev a to, že sa trápi. Ale to on mi dal facku. Lenž ty si mu povedala niečo, čo mu dalo dôvod. Povedalo mi moje svedomie. Sadla som si na sedačku. 

,,Si v poriadku?" opýta sa ma Rebeka. Usmejem sa na ňu a prikývnem. 

,,Nechali by ste nás prosím o samote?" opýtala som ich a oni len prikývli a odišli každý do svojej izby. 

,,Prepáč." povieme obidvaja naraz. Pozriem sa na neho a on ma vyzve aby som začala. 

,,To čo sa stalo ... Ja nemala som to povedať. Bolo to odomňa dosť hnusné spomenúť tvoju nebohú sestru a tu facku som si zaslúžila." 

,,To čo si povedala ma dosť ranilo, ale aj tak som ti nemal dať tu facku. Nabudúce ked sa nahnevám ti spravím čo? hm? " postaví sa a frustrovane si prejde rukou cez vlasy. 

Postavím sa tiež a objímem ho zo zadu. ,,Už žiadne nabudúce nebude. Prácu si žiadnu nebudem hľadať, ked si to neželáš. Nechcem aby sme sa hádali." 

,,Ani ja nie." 

,,Milujem ťa." 

,,Aj ja teba." pobozká ma. 

-------- 

Sedím s babami v Rebekinej a Chazovej izbe a rozprávame sa. Je už deveť hodím a my stále máme o čom hovoriť. 

,,Baby mám nápad." povie zrazu Rebeka. 

,,Aký?" povieme s el naraz a zasmejeme sa. 

,,Ja neviem." rozosmeje sa a my sa na ňu nechápavo pozrieme. No ked uvidíme ako sa smeje tak sa začneme smiať s ňou. Po dlhej dobe sa dosmejeme. 

,,Baby ja už idem spať som nejaká uťahaná a bolí ma dosť hlava." poviem a postavím sa. 

,,Majte sa." poviem a zamávam im. 

Dôjdem do našej izby a uvidím ako Jason už odfukuje. Len sa na to uchechtne. Osprchujem sa, prezlečiem sa do pyžama a ľahnem si do postele. Po chvíli ležania sa aj ja ponorím do ríše snov. 

Ták je tu daľšia. NIč moc ale aspoň  niečo. Dúfam, že sa bude páčiť. Diki pá :* 

Votes and Coments 

Sim(J)