1.

155 11 5
                                    

„Ahoj Mia, mohla by som si poprosiť jeden lekvárový koláč a kávu s mliekom ako každé ráno?”   opýtala sa pani Cecília keď vstúpila do našej malej pekárne.

„Áno samozrejme, hneď vám to prinesiem.”   odvetila som a zobrala šálku z automatu, vybrala koláčik z pultu a mierila za ňou. Vždy má pani Cecília nové drby a ja si vždy na nich s radosťou pochutím.

„Tak, čo je nové?”  opýtala som sa so záujmom.

„Neuveríš, že vraj sem príde nejaká mladá skupina chalpcov.”

„Aká skupina?”

„Tuším, že sa volajú Why Do Me?” s chuťou som sa zasmiala sama pre seba a ústa som skrivila do tenkej čiary aby som udržala smiech.

„Mysleli ste Why Don't We?”

„Áno, áno. Tak nejak.”

„Hm, a čo tu budú robiť?”

„Prišli si oddýchnuť. Tuším, že vraj prídu na návštevu do nejakej rodiny a tam budú bývať.” vďaka ti bože, že nie ku nám. Som jedináčik s mamou, a nám dvom je samím dobre.

„Myslela som, že sem prišli na turné, alebo tak nejak.”

„Prosím ťa, a komu by tu spievali? Jedine tak vrabcom na streche.” Pani Cecília sa zasmiala a odpila si z kávy.

„Áno máte pravdu.”

Po chvíľke pani Cecília stala zo stoličky, obliekla si jej svetrík a višla z dverí. Keď som išla odpratať peziaze do pokladničky tak zazvonil zvonček na dverách. Pretočila som očami a uvidela Kasandru s nejakými ďalšími chlapcami. Nedávala som tomu pozornosť. Lebo posledné, čo mi ku šťastiu chýba je s ňou komunikovať. Šťastie mi ale neprialo a preto zamierili do našej malej pekárne.

Prečo práve ty? ll Z.D.HOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz