6.

76 8 2
                                    

Ráno som už bola v pekárni a nesmelo a hlavne nervózne poklepkávala po pulte. Napísala som Zachovi nech príde skôr.

„Čo potrebuješ?”
„Musíme to nejako premyslieť.”
„Ako čo?”
„No naše správanie a tak.”
„Nebuď nervózna. Bude to okay. Veď budem hrať tvojho frajera. Nie tvojho otca, ktorého som v živote nevidel.”   uchechol sa ale ja nie. Môj otec. Hrozná téma. Nechal nás keď som bola malá. Nemiloval nás. A mňa už vôbec. Nechcel ma ani vidieť.
„Povedal som  niečo zlé?”
„Môj otec. On... nežije s nami. Je to pre mňa citlivá téma.”
„Prepáč, nemyslel som to v zlom.”
„V pohode.”   usmiala som sa a už začali prichádzať ľudia. Moje telo dostalo šok. Išla s nimi aj Anet. Vo dverách dala na mňa široký úsmev.

„Ahoj!” zvískla šťastím.
„Ahoj, ako?”
„No ty sa mi pochváľ.”
„Noo.... Vzťah?”
„Bože, úžasné! Že vy dvaja ste spolu.”
„Hej úžasné.”
„Aha, kto ide!”    prišiel za nami Zach a mi sme sa kukli za nás. Prišli chalani. Corbyn sa pozrel na mňa a potom na Anet. Ostali sme v šoku. Anet mala skoro slzy v očiach. Držal v ruke ju...

(Prepáčte, že dneska taká krátka kapitola, nemala som dneska veľmi čas, ale chcela som niečo vydať. Takže dúfam, že sa vám to páčilo
Ž✨❤️)

Prečo práve ty? ll Z.D.HOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz