Prečo práve ty? ll Z.D.H

18.

Pohľad Anet:

Stala som pred domov a hľadala kľúče od domu, keď sa v tom nejaká postava priblížila ku mne.
„Anet, mohli by sme sa prosím porozprávať?” povedal Corbyn.

„Prečo? Myslím, že včera sme si všetko vyjasnili.”

„Nie ja... potrebujem ti to vysvetliť. Zach ešte v ten prvý deň bol nahnevaný a ešte keď Mia na neho vyliala kávu stratil nervy, a v ten deň sme išli pozrieť aj starostu, ktorý vravel o pekárni a Zach od nervov povedal, že ju zrovná so zemou. Ale potom k Mii začal niečo cítiť ale už to nemohol vrátiť späť.”

„Ale ty si mi klamal. Nepovedal si mi to.”

„Viem, prepáč.”
„Aj tak je už neskoro.”
„Nie je. Anet sľubujem, že spravím všetko preto aby ste vašu pekáreň dostali späť.”
„Prečo by si to robil?”

„To s tou Kasandrou bola iba taká hra, aby som nejako upútal tvoju pozornosť.”

„Čo si? Tuším, že pôjdeme do miestnych novín, Corbyn Besson chcel upútať pozornosť miestnej dedinčanky. Šokujúce však?” snažila som sa to hodiť na žart, ale nebolo mi to jedno. Veď mne samej sa veľmi páči.

Usmial sa a priblížil sa ku mne. Ak teraz otvorí brat alebo mama dvere a pokazia nám túto chvíľku, tak im rovno v dverách capnem. Oblizol si pery a chytil mi tvár do dlaní. Moje srdce začalo byť ostošesť. Keď bol blízko pri mojej tváry palcom mi prešiel po perách a spojil ich s tými jeho. Nebol to bozk na tri sekundy, bolo to dlhšie a myslím, že by to aj dlhšie trvalo kým by si mamina neodkašľala, rýchlo som sa od Corbyna odtiahla a červená som bola až po uši.

„Keď sa vy dve hrdličky budete nabudúce bozkávať robte to aspoň vnútri a nie vonku pred domom na očiach všetkým.” povedala mamina a ja a Corbyn sme ostali ticho.

„No netvárte sa jak keby ste videli ducha! Len vás upozorňujem.”
„Hm, dobre, už by som mal ísť, dovidenia, ahoj.” povedal Corbyn nesmelo a keď mu mama stála chrbtom žmurkol na mňa. Usmiala som sa a vpálila zavolať hneď Mii.