Unwritten

Part 4

Part 4

„O tretej prídem k tebe na izbu.“ ozval sa chalan sediaci vedľa po skončení hodiny. Od upozornenia profesorkou ani jeden z nás neprehovoril. Ticho sme sedeli vedľa seba, každý hľadiac na inú stranu triedy.

„Čo?!“ vypískla som trochu viac nahlas, než som chcela. „Načo?“ opýtala som sa, sledujúc jeho útle telo.

„Máme robiť projekt, zabudla si?“ nechápavo na mňa pozrel.

„Oh, jasné.“ odvrátila som pohľad a zbalila si veci.

„Bože.“ započula som Hooda, keď odchádzal. Cítila som sa blbo. Zvesila som plecia a chvíľu smutne hľadela do zemi. Čo mu na mne tak vadí? Znova som pozrela jeho smerom, no on už bol dávno preč z triedy.

••• •••

Na obed sme sa ako vždy, všetci stretli v priestrannej jedálni. S táckou v ruke som sa vybrala k nášmu malému stolu uprostred jedálni.

„Sierra! Nebudeš veriť čo sa nám dneska stalo!“ privítala ma Sam. Usadila som sa oproti nej a pozdravila zvyšok skupiny. Tvárila som sa, že ma všetko o čom Sammie rozpráva zaujíma, ale bol to opak. Od stola, ktorý bol neďaleko sa šíril smiech a ja som presne vedela komu patri. Nebadane som nakukla na tú stranu. Sedel tam, spolu s nejakými kamarátmi.

Snažila som si nahovárať, že sa nerozprávajú o mne. Stále som mala taký divný pocit a keď som sa ho konečne zbavila ozvalo sa.

„Tate!“ pomaly som zavrela oči a znova ich otvorila, zvyšok stola to nepočulo, aspoň sa tak tvárili, tak som to ignorovala. No na ďalší pokus, som sa už otočila, cítiac v lícach červeň.

„Čo chceš?“ škaredo som naňho zazrela, no on mi len s úškrnom kývol rukou aby som išla tam.

Postavila som sa od stola, pričom nikto pri ňom to nevnímal a vybrala som sa k Hoodovi.

„Toto je moja partnerka na moju polročnú prácu. Chápete?!“ pretočila som očami a otočila sa na odchod, keď ma Hood zastavil. „Hej, Tate! Porozprávaj nám o tvojej zvrátenej predstave lásky!“ pri stole všetci ostali ticho, len Hood sa nesmelo smial.

„Bože, ty si somár Hood.“ povedala som pomerne kľudná a rýchlym krokom prešla k nášmu stolu, zobrala som si zvyšok jedla aj s vecami a odišla.

„Sierra! Hej!“ kričala za mnou Sam, no ja som to vrelo ignorovala.

••• •••

Boli presne tri hodiny a ja som ešte pred chvíľou chcela odísť z našej izby. Nemala som ani najmenšiu chuť sa stretnúť s Hoodom a už vôbec s ním robiť nejakú sprostú prácu. Najprv som chcela dnes zájsť za pani profesorkou, no mala som také nervy, že som sa radšej pobrala do izby a vynechala všetky ostatné prednášky.

Ozvalo sa klopanie, Sam sa rýchlo pobrala do kuchyne, ktorá patrila k našej izbe a ja som pomalým krokom prešla k dverám. Keď som ich otvorila, stál pred nimi Hood v čiernom oblečení a s šedým ruksakom prehodením cez plecia.

„Čo tu chceš?“ škaredo som odvrkla skúmajúc jeho oblečenie, radšej než sa mu dívať do očí.

„Máme robiť ten projekt zabudla si?“ drzo vošiel dnu, zatiaľ čo ja som neveriaco pozerala na jeho chrbát.

„Ty si stále naivne myslíš, že to s tebou robiť budem?!“ vyštekla som, stále stojac pri dverách.

„Nemáš na výber.“ povedal, pričom skončil s obzeraním mojej izby a konečne sa otočil ku mne.

„Ale mám. Jednoducho to s tebou robiť nebudem a je mi úplne jedno akú známku za to dostaneme keď to mať nebudeme. Nemienim robiť s niekým tak primitívnym ako ty, človek ktorý ma strápňuje a ohovára pred kamarátmi aby si niečo dokázal. Neviem čo ti sadlo na nos a čo máš proti mne ale naozaj nemám za potreby aby som s tebou trávila celý mesiac pri tvojom správaní!“ vyhŕkla som.

„Čiže ak máš záujem dostať Áčko, tak sa začneš správať inak. A začneš ospravedlnením.“ povedala som a spojila pery do jednej rovnej čiary.

V miestnosti panovalo ticho, cítila som ako Sammie pozoruje tento rozhovor z útrob kuchyne, zatiaľ čo Hood stál v našej izbe.

„Dobre.“ povzdychol si. „Prepáč. Nemal som sa správať ako idiot.“ povedal a venoval mi pohľad. „Začneme znovu?“ opýtal sa pričom podišiel ku mne a vystrel ruku. „Som Calum.“ usmial sa.

Dlho som váhala a stále mu zazerala do očí, no nakoniec som rukou vkĺza do tej jeho. „Sierra.“ vyšlo zo mňa.

„Takže, ak máme spoločne pracovať, myslím že by bolo najlepšie trochu sa spoznať.“ začal no ja som ho prerušila.

„Hoo. Rýchle tempo nemyslíš?“ uškrnula som sa.

„Myslel som, že by sme išli na čokoládu.“ pretočil nado mnou očami.

„Čokoládu? To ako vážne?“ začala som sa smiať.

„No a? Ide zima, za chvíľu sú tu Vianoce a okrem toho,“ prišiel ku mne bližšie, až tak blízko že jeho dych sa odrážal od môjho krku. Prešla mnou triaška. „milujem čokoládu.“ šepol mi do ucha s úsmevom sa odtiahol venujúc mi pohľad .

Povzdychla som si, snažiac sa zakryť vykoľajenie ktoré mi spôsobil. „Tak poďme na čokoládu.“ schmatla som oblečenie a nasledovala Caluma von z izby, no z dohľadu mi neušla Sam, ktorá mi s palcami a úsmevom od ucha k uchu niečo naznačovala.

Preboha, dúfam, že si nemyslí že medzi nami niečo je...

▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼

Preboha '-.- 

Po tom čo som si toto prečítala znovu,  nechápem ako som to mohla napísať :D Je to hrozné, ale keďže mám už predpísané dopredu, nemôžem to zmeniť. Ospravedlňujem sa teda za taký shitty diel.. :( Hádam bude ten ďalší lepší.. :* 

ILY! 

see ya soon! ♥ 

xx