Unwritten

Part 5

Part 5

„Takže ty máš slabosť pre čokoládu, hej?“ uškrnula som sa nad tým čo mi práve povedal.

„Nesmej sa mi. Nemôžem zato.“ na jeho perách pohrával úškrn.

„Prepáč mi.“ nesmelo som sa usmiala. „Čo mi ešte povieš o tebe?“ na náš stôl konečne dorazila čokoláda. Sedeli sme v čokolatérií, ktorá bola plná ľudí. Nikdy som nevedela, že existuje až toľko druhov horúcej čokolády. Slastne som vzdychla, keď som si ruky obmotala okolo teplého pohára, ktorý mi zohrieval zmrznuté ruky.

„Nikomu to nevrav, ale toto je moje najobľúbenejšie miesto.“ zahanbene sklonil hlavu.

„Kto by to bol povedal, že práve chalan ktorý neznáša romantiku bude mať slabosť pre čokoládu a bude milovať miesto ako toto.“ začala som sa smiať. „Keď sme pri tom, toto celé, trochu romanticky pôsobí.“

„Tak to vôbec nie!“ ohradil sa. „Radšej prejdime k inej téme.“ podráždene sa oprel.

„Dobre. Tak, povedz mi niečo o Calumovi Hoodovi ktorý ma tak nenávidel.“ usmiala som sa.

„Calum Hood.“ zaujato povedal. „Pýtaj sa. Na toto nie som zvyknutý.“

„Ako si sa dostal na univerzitu?“ naklonila som sa viac k nemu, aj keď nás stále delil malý stolík ozdobený vianočnými ozdobami. „Čo v tebe prebudilo toho písacieho ducha?“ zaujato som skenovala jeho pohľad. Mal krásne oči.

„Písať som začal keď som mal desať.“ povedal zamyslene.

„O čom si vtedy písal?“ neubránila som sa otázke, ktorá smerovala k predstave malého Caluma ako sedí na posteli a píše niečo na papier škrabopisom.

„Mal som veľmi bujnú predstavivosť.“ uškrnul sa nad spomienkou. „Písal som o gigantických obroch ktorý ma prenasledovali.“ Na to sme sa začali obaja smiať.

„To nemyslíš vážne.“ povedala som pomedzi smiech. Náš smiech sa rozoznel čokolatériou a ja som sa cítila úplne uvoľnene, akoby som bola vonku so Sammie a nie s chalanom ktorý ma tak nenávidel.

„Neviem ale, či by som to nazval priamo písaním. Boli to také komixy ktoré som vytvoril.“ povedal po chvíli.

„Nevrav mi, že si aj kreslil tých obrov.“ hodila som naňho pohľad ktorý vravel za všetky moje emócie. On len s tlmeným smiechom prikývol.

„Vždy som mal bližšie ku komixom.“ venoval mi pohľad a tiež sa naklonil bližšie.

„Tak ako si sa dostal na univerzitu? To má od tvorenia komixov veľmi ďaleko.“

Prikývol. „To má. No komixy som prestal robiť asi keď som mal osemnásť. Fakt mi to išlo, hlavne keď som mal pätnásť. Miloval som to. Vždy po škole som išiel rovno domov, narozdiel od iných deciek, tí šli hrať futbal, alebo hokej a ja som šiel kresliť svoju fantáziu.“ jeho pohľad síce visel na mne, ale bola som si na sto percent istá, že ma momentálne nevidí, má pred sebou malého Caluma ako sedí niekde v svojej izbe a venuje sa komixom. „Bol som divný.“ uškrnul sa nad tou predstavou a znova sa oprel, čím sa mi vzdialil, založil si ruky na prsia a venoval mi ďalší z krásnych pohľadom do jeho čokoládových očí.

„Prečo si prestal?“ opýtala som sa zaujato. Naozaj ma zaujímal jeho príbeh.

Odvrátil pohľad niekde na podlahu a záporne krútil hlavou. „Ja ani neviem. Proste jedného dňa mi publikovali jeden z komixov a ja som bol taký šťastný. Lenže-“

„Wow! Naozaj ti publikovali komix?“ spýtala som s neveriacim pohľadom.

Prikývol. „No to bol koniec mojej kariéry.“ zase sa uškrnul aj keď v jeho očiach som jasne videla bolesť. „Snažil som sa toľko.. ale nikdy sa mi nepodarilo publikovať ďalší. A nakoniec som to vzdal.“ jeho oči sa znova premiestnil do tých mojich.

„A k písaniu si sa dostal ako?“ zopakovala som svoju otázku, lebo odpoveď na ňu mi nejako stále nebola jasná.

„Učiteľka vedela, že sa venujem komixom a tak ma stále ťahala do výtvarných súťaží, v ktorých som bol celkom dobrý, no nikdy ma to nebavilo tak ako kreslenie komixov. A keď som ten jeden komix vydal, ona si ho prečítala a mesto výtvarných súťaží ma začala ťahať na literárne súťaže. Čo bola mimochodom strašná otrava. Tie komixy čo som robil, nemali nejako veľa slov, však vieš v nich ide po väčšine o design, ale ona si to nejako vyvodila, že by ma to mohlo baviť viac ako výtvarné súťaže. A tak som začal písať. Najprv nasilu. Nútila ma písať na rôzne témy a ja som to proste nenávidel. Už len kvôli tým sprostým témam.“ odmlčal sa a znova uškrnul.

„Ale nakoniec, ani neviem ako, raz som vyhral prvé miesto a cítil som, cítil som sa tak inak. Dal som tomu jednoducho šancu.“ povedal nakoniec. „A tak som tu, na univerzite, momentálne sedím s tebou na mojom najobľúbenejšom mieste, o ktorom nevie nikto iný len my dvaja, tak očakávam, že to nikomu nepovieš.“ skončil s úsmevom na tvári.

„Neboj sa, tvoja divná slabosť je u mňa v bezpečí.“ venoval som mu úsmev a spätne sa mi v hlave odrážal jeho hlas.

„A čo ty? Ako si sa ty dostala k písaniu?“ opýtal sa, tak nečakanú otázku.  

▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼

Heyyy Babes!!:3

Čo vravíte na časť? ♥ Máte tu z minulosti Caluma :D Viete si ho predstaviť ako kreslí po nociach komixy? (: ♥ (Btw. čo vravíte na ten nápad? :D ) 

Ďalšia časť bude očividne o minulosti Sierry :) Máte dáke typy? :3 

Ďakujem za krásne komentáre ktoré som dostala :D Nesmierne ma potešili :* ♥ A budem rada ak budú aj ďalšie :) Kľudne čo si myslíte že sa stane, ako sa to bude vyvíjať? Čo myslíte?:) 

Btw. *that photo ♥♥♥*

ILY

see ya soon! 

xx