(HYYH) The Most Beautiful Moment in Life 1 {Slovak TR.}

Všetko Sa Začalo Tu (PT2)

Jungkook
12 Jún Rok 19

Slnko stále svietilo keď sme prišli na vlakovú stanicu vedľa mora. Naše tiene boli takmer neviditeľné, vznášali sa okolo našich nôh. Nebolo tu žiadne miesto kde by sme sa mohli skryť pred slnkom. Myslel som že som započul burácanie mora, a onedlho sa pred našimi očami objavil krásny úsek piesočnej pláže. Bol začiatok leta. Skorí dovolenkári sa už teraz týčili pod parazólmi. Niečo na tom mori je vďaka čomu sa cítim dobre.
Taehyung a Hoseok zakričali od radosti a vyrazili vpred. Keď zamávali, tak sa k nim pripojili aj Jimin a Seokjin.

Zavolali na mňa. "Jungkook!" Zakýval som im a radostne som sa usmial. Alebo som sa usmial a predstieral som radosť. Bol som stále neistý v odhalovaní mojich pocitov a prispôsobovaní sa zvláštnym prostrediam. Niekto raz povedal že som sa správal ako plaché, zastrašené, dieťa. Bol to rovnaký deň. Cítil som sa celkom nepríjemne v prítomnosti ostatných, ako keby som sem nepatril.

Na pláži nebolo čo robiť, náš impulzívny cieľ. "Poďme sa pretekať." Hoseok navrhol a zrazu začal bežať. Všetci ho začali nasledovať ale onedlho to vzdali. Bolo teplo. Namjoon zobral roztrhnutý parazól ktorý niekde našiel. Všetci siedmi sme si lahli pod parazól. Okrúhle lúče slnečného žiarenia ktoré prechádzali cez roztrhnutý parazól sa presúvali dookola kúsok po kúsku, a my sme sa krútili aby sme sa im vyhli.

"Chcete sa ísť pozrieť na tento kameň?" Hoseok držal svoj telefón. Bola tam fotka veľkého kameňa na pláži. "Hovoria, že keď vykričíš svoje sny smerom k moru zatiaľ čo budeš stáť na tom kameni, splní sa to." Jimin zobral jeho telefón a pozrel sa na tú fotku. "Nieje to trocha ďaleko? Je to odtiaľto aspoň 3.5 kilometra." Yoongi sa prevalil. "Ja nejdem. Aj tak nemám sen. Aj keby som mal, nekráčal by som 3.5 kilometra v tomto teple. Určite nie." Taehyung vyskočil na nohy. "Ja idem."

Začali sme kráčať pod roztrhnutým parazólom. Piesočná pláž horela pod páliacim slnkom, a vzduch bol taký horúci že sme takmer nemohli dýchať. Pochodovali sme na pláži ako putovníci, s nohami ktoré nás pálili a zabárali sa do piesku. Hoseok sa snažil o vtipy, ale nikto mu nedal žiadnu odozvu. Taehyung sa zvalil na zem a vyhlásil že sa vzdáva. Namjoon ho zodvihol a strčil ho do chrbta. Naše tváre boli červené a kvapkal z nich pot. Snažili sme sa ovievať s lemom našich tričiek, ale to nás len ovialo s horúcim vzduchom. Napriek tomu, sme stále pokračovali vpred.

Niekedy dávnejšie, som sa ostatných pýtal aké mali sny. Seokjin sníval o tom sa stať dobrým človekom. Yoongi povedal že je v poriadku nemať sen. Hoseok si len želal byť šťastný. A Namjoon. Čo nám povedal? Nepamätám si to, ale nebolo to nič špeciálne. V podstate nikto z nás nemal sen na nasledovanie. Tak prečo sme kráčali popri tejto horúcej pláži pod páliacim slnkom aby sme sa dostali k nejakému kameňu ktorý bol 3.5 kilometrov ďaleko, vďaka ktorému by sa nám mali splniť sny?

Po ceste, sme zahodili parazól ktorý Namjoon, Hoseok a Seokjin držali a striedali sa. Trocha nás pred slnkom ochránil, ale bol až moc ťažký kvôli oceľovej rúčke. "Prestaň to robiť." To je to čo mi povedal Yoongi zatiaľ čo sme si dávali malú prestávku po tom čo sme zahodili parazól. Najprv, som bol zmätený. V skutočnosti, som sa zriedka rozprával s Yoongim a ani som si neuvedomil že hovoril na mňa. Yoongi mi ukázal jeho prsty. "Budú ako tie moje." Aj on mal začervenané kútiky nechtov kvôli tomu že si ich hrýzol. Váhavo som si dal ruky do vreciek. Neodpovedal som lebo som nevedel čo mám povedať.

"Čo je tvoj sen?" Yoongi sa spýtal. "Nepovedal si nám ho." Nevyzeral že by ho naozaj zaujímala moja odpoveď. Vyzeralo to tak že sa len pýtal preto aby udržal konverzáciu. "Neviem. Nikdy som nad tým nepremýšlal."
Dobre, na tom nieje nič zlé."