Dievča do vetra

Kapitola 30. - Karaoke párty (pokračovanie)

Dnes ešte jedna kapitola, pretože včera som nestíhala, tak dnes musím dobehnúť :-)

---

Popoludní, kým mi začne zmena v bare, si idem do obchodu kúpiť ďalšiu dávku instantných polievok, aby mi vydržali nacelý týždeň. Dnešná sviečková bol luxus, pár dní teraz budem na pečive a polotovaroch.

Keď vychádzam z obchodu, prepadne ma pocit, akoby ma ktosi uprene pozoroval. Zamračene sa poobzerám, no nikde nevidím nikoho podozrivého. Potrasiem hlavou. Asi som už paranoidná.

Kráčam k baru, no nedokážem sa zbaviť toho divného mrazenia na chrbte. Som takmer vďačná, keď vojdem do baru, kde už Markus chystá karaoke prístroj.

Vynesiem skromný nákup hore do bytu, opášem si čiernu zásteru a pustím sa do práce.

Už o pár hodín si uvedomím, že Markus nepreháňal, dnes je tu šialenstvo. Firemná karaoke párty. Čoskoro budú Vianoce, všetci majú na hlavách santovské červené čiapky, vyberajú si samé vianočné alebo romantické pesničky a neskutočne veľa pijú. Všetci sú totálne na mol, v každom tmavšom kúte sa bozkávajú páry kolegov, ktoré to zrejme budú ľutovať, sotva sa vyspia z opice. Už ani nerátam, koľkokrát za dnešný večer niektorá z podgurážených sekretáriek plesla Markusa po zadku. Vždy sa len zdvorilo usmial, žmurkol na ňu a priniesol im ďalšie drinky.

Keď na chvíľu zastanem, aby som sa napila vody, skontrolujem telefón a všimnem si, že mi volala Saskia. Občas si píšeme, ale takmer nikdy sa nevidíme. Tvrdí, že Otto už toľko nepracuje, čoraz viac sa zdržiava doma a trávi s ňou a deťmi večery.

"Ahoj," poviem, no môj pozdrav zanikne v Saskiinom pišťaní.

"Hádaj, hádaj, hádaj, čo?!"

"Uhm," odtiahnem si telefón od ucha. Ak som neohluchla od karaoke, tak teraz určite.

"Neviem, vyhrala si v lotérii?" tipnem si.

"Niečo lepšie. Otto ma požiadal o ruku!" 

"Čože?" vyvalím oči. "Kedy? Ako?"

Želám jej to z celého srdca, pretože sa poriadne nadrela, kým ho k tomu dotlačila. Uvedomujem si však, že to nie je nič pre mňa. Nedokázala by som byť s niekým iba preto, aby som bola zabezpečená, aby som dostala občianstvo a vlastne už ani nemusela pracovať.

"Dnes po večeri, keď som uložila deti."

"To je romantické," predstavím si sviečky a oheň v krbe.

"To ani nie, iba ku mne prišiel, keď som nakladala umývačku a formálne sa ma spýtal, či by sme sa nevzali. Síce nemal prsteň, ale ak budem súhlasiť, vraj si môžem vybrať ktorýkoľvek," výska Saskia. Zarazím sa. Ak by mňa niekto takto požiadal, asi by som ho poslala kade ľahšie. Ale čo ja už len môžem rozprávať a poučovať? Som sama ako prst, priateľa som nemala, ani nepamätám, a moja posledná romantika zahŕňala zadaného sukničkára.

"Gratulujem."

"Bude to iba maličká svadba na úrade, ale rozlúčka bude stáť zato. Musíš mi sľúbiť, že prídeš," pozýva ma Saskia, nadiktuje mi miesto a dátum.

"Tak skoro?" čudujem sa.

"Áno, chceme to stihnúť do Vianoc, lebo ideme k Ottovej matke na večeru a chceme ju prekvapiť."

"Nuž, rada prídem," sľúbim jej. Rýchlo sa rozlúčim, lebo Markus na mňa zúfalo kýva, že má plno objednávo. Komicky nadvihuje plecia a ukazuje na plný bar.

Výhodou firemnej akcie je, že končí omnoho skôr, než je zvyčajná zatváracia doba baru. Už o druhej sa všetci zdvíhajú a potácajú sa domov, aby v pondelok mohli žehliť vo firme hlúposti, ktoré dnes narobili.

Markus zráta tržbu ako vždy a spokojne mi podá obálku.

"Čo to je?" zamávam ňou proti svetlu.

"Vianočné prémie," zazubí sa veselo. "Nosíš mi šťastie. Odkedy tu pracuješ, mávam nátresk."

"A nebude to tým, že si prevzal bar, vymyslel nové akcie na prilákanie ľudí a vonku je navyše zima, takže sa všetci tlačia dnu a široko-ďaleko nie je iný podnik?" zahmkám.

Zasmeje sa a potľapká ma po pleci.

"Dáme si vianočný punč, zostala ho plná misa."

"Viem prečo," pokrčím nosom. Je to nealkoholický punč a nikto sa ho ani nedotkol. Alkoholický zmizol okamžite.

Markus nám naleje lepkavú ružovú teplú tekutinu, pozhasína svetlá. Zostanú svietiť iba bodovky nad barom. Potom prejde ku karaoke stroju, aby ho vypol. Odpášem si zásteru a doutieram stoly. Inokedy by som o druhej padala dolu nosom, ale už som zvyknutá, že nechodím do postele pred štvrtou, takže sa mi ani nechce spať. Možno sa pustím do jednej z tých kníh pre samoukov od Markusa.

Potom si všimnem, že Markus postáva pri stroji, ale nevypol ho. Díva sa na čosi na obrazovke. Odložím handru a podídem k nemu.

"Nejaký problém?" spýtam sa.

"Ani nie," potrasie hlavou. "Len asi tu ešte chvíľu zostanem. Nechce sa mi spať a toto miesto mám vážne rád, cítim sa tu doma."

Posmutniem. Nemal by sa cítiť doma na takomto mieste, keď má svoj domov a čaká ho manželka. Ale kto som ja, aby som ho súdila?

"Pokojne si choď ľahnúť, ja tu pozatváram," povie mi.

"Ani mne sa ešte nechce spať," priznám sa.

Úkosom na mňa pozrie a potom čosi postláča na prístroji. Ozve sa hudba a Markus mi nastaví ruku.

"Nechceš si zatancovať? Už som netancoval, ani nepamätám."

Váham. Presne takto som sa dostala do problémov s Vinklerom. Pracovali sme spolu. Cítila som sa s ním v bezpečí. Rozumeli sme si, pretože sme sa pohybovali v rovnakom prostredí.

"Je to len tanec a zájde to iba tam, kam dovolím. A ja nedovolím vôbec nič," poviem si pevne. "Už nebudem hlúpa."

Podám Markusovi ruku. Druhú mi položí okolo pása. Opatrne ho chytím za plece, teplo z jeho ruky mi prúdi do celého tela. Pomaly sa hojdáme v rytme hudby. Potom sa Markus odtiahne, aby ma mohol zakrútiť. Zatočím sa, no zle si to vyrátam a pri návrate narazím do Markusovej hrude. Zasmeje sa a pritiahne ma bližšie. Už má okolo môjho pása obe ruky a mne sa ťažšie dýcha, pretože cítim jeho vôňu, vidím zblízka strnisko na jeho brade, pozorujem jeho plné pery a láskavé oči. Mám ho rada, to vedomie ma udrie ako blesk. Každý deň sa teším do tejto mizernej práce len preto, lebo ho uvidím a budeme sa spolu smiať a rozprávať. Mám rada, ako sa o mňa stará, aký je milý, pozorný a citlivý. Ako si robil starosti o Amelie. Ako tvrdo pracuje. Ako ma teraz drží a pozerá sa na mňa...

"Vieš čo, asi som predsa len unavenejšia, ako som si myslela," zaklamem a vykrútim sa z jeho objatia. Falošne zívnem, krivo sa usmejem a bez otočenia sa utekám schovať do podkrovného bytu.