44. Kapitola

143 19 10
                                    

Sandor sa pozeral z hradieb na nádvorie. Koľko času im ostáva, kým príde armáda mŕtvych? Bol sám, vedel, že Leona potrebuje stráviť nejaký čas so svojím otcom a strýkom. Nezazlieval jej to, ale dúfal, že ju ešte predtým všetkým uvidí. Sadol si na zem a odpil si z vína, ktoré mal vo svojej čutore. Nevedel si predstaviť, že by mali znova bojovať proti mŕtvym. Ešte živo mal v pamäti výpravu za Stenu, ako ich obkľúčili a ako zázrakom sa odtiaľ vtedy dostali. Aj teraz na nich bude čakať nejaký zázrak, alebo nie?

Spozoroval blížiace sa kroky. Bola to Arya. Podišla k nemu a potom sa zošuchla vedľa neho a oprela sa o stenu. Podal jej čutoru a ona sa napila.

„Tiež si nikdy hubu nezavrela a teraz tu sedíš ako nemá!"

Ani nevedel, ktorá z nich rozprávala viac. Keď nad tým tak rozmýšľal, naozaj si nevedel vybrať. Obe dve mali večnú potrebu rozprávať.

„Asi som iná," poznamenala. Po chvíľke ticha sa ho spýtala. „Čo tu vôbec robíš? Pridal si sa k Bratstvu, išiel si s Jonom za Stenu. Prečo? Kedy si vôbec bojoval za niekoho iného ako za seba?" vypytovala sa ho.

Otočil svoju tvár k nej. „Bojoval som za teba, no nie? A bojoval som aj kvôli nej."

„Všetko to je pre ňu?" spýtala sa jej Arya.

„Áno," prikývol. „Je to pre ňu."

„Vážne ju miluješ," riekla Arya a mierne sa na neho usmiala a potom si znova odpila z vína. „Či aj teraz povieš, že láska je pre sráčov?"

„Sme tu na konci sveta, blíži sa k nám samotná smrť, dobre si uvedomujem, že som sa mýlil, keď som si myslel, že nemám srdce," povzdychol si.

„Mal by si jej to povedať," povedala mu Arya. „Ak dnes večer zomrieme, mala by to vedieť."

Ďalšie kroky. Prišiel Dondarrion a usadil sa oproti ním dvom.

„Ale, do riti, už je tu ľudí ako na svadbe!" zanadával Sandor, keď ho zbadal. Akosi nemal potrebu tráviť s ním posledné hodiny svojho času.

„Toľko ľudí na tej tvojej nebude," ubezpečil ho Donddarion a potom sa uklonil Aryi. „Moja lady, rád ťa zase vidím. Mrzí ma, ako sme sa rozišli."

Arya nad ním pokrútila hlavou a Sandor sa k nej nahol a spýtal sa jej: „Bol na tvojom zozname?"

„Chvíľku áno."

„To je v poriadku," riekol Beric a nespúšťal z oboch zrak. „Pán svetla nás nakoniec všetkých zviedol dohromady. Toto je jeho chvíľa a až svetlo..."

„Thoros tu nie je, tak dúfam, že modlitba nebude!" ohriakol ho Sandor nahnevane. Teraz naozaj nemal náladu počúvať o Pánovi svetla. „A ako áno, Pán svetla sa bude diviť, prečo ťa toľkokrát vrátil späť, až sa bude pozerať, ako ťa hodím cez túto stenu!" Ukázal za stenu za sebou.

Beric sa na neho uškrnul a Sandor mu hodil svoju čutoru. Arya sa prudko postavila na odchod.

„Kam zase ideš?" spýtal sa jej Sandor.

Otočila sa, na oboch sa pozrela a potom s úškrnom poznamenala: „Nebudem tráviť posledné hodiny svojho života s dvoma otravnými dedkami!"

***

Leona vybehla na nádvorie, aby pohľadala Sandora. Čas sa im určite už krátil a ona chcela byť s ním. Namiesto toho narazila na Joraha, ktorý sa hádal so svojou sesternicou malou Lyannou Mormont, ktorá sa očividne ničoho nebála.

„Prosím, počúvaj ma, si budúcnosť nášho rodu," naliehal na ňu Jorah, aby nebojovala a schovala sa v krypte. „V krypte budeš v bezpečí. To, proti čomu bojujeme..."

Zostal popol [GoT Fanfiction]Where stories live. Discover now