Väčšine ľudí víria v hlave práve tieto otázky, pretože bolesť prevalcovala všetky iné možnosti, prečo je niečo také, aké je. Bolesť v srdci, strata na duši a v hlave tieto myšlienky. A vrátia sa vždy ,keď si spomenieme na tieto mladé dušičky, ktoré odišli,..len tak.
Hlúpe je to, že racionálne myslieť nezačneme, pretože táto bolesť nezmizne po mesiaci, ani po roku, ale v našom srdci žije večne rovnako, ako osoba, ktorá už nie je na tomto svete a hlavne, že tu už nie je s nami. Avšak, ako som hľadela na mladé vyhasnuté duše nevinných dietok, napadla mi zvláštna myšlienka, ktorá ma donútila usmiať sa v toto smutné, úctivé obdobie.
Na chvíľu som zavrela oči a prstom som náhodne zamierila na niektorí z hrobov. Otvorila som oči a sledovala vystretú ruku. Padla na chlapčeka, ktorý žil len tri roky. Bolo to len nedávno, len rok dozadu od jeho odchodu. Stále čerstvé spomienky, stále čerstvá bolesť.
Ale začala som myslieť na variantu. Na tú možno divnú, ale krajšiu variantu. Prečítala som si meno chlapčeka, pozrela som si jeho fotku a smutne som sa pousmiala.
Jeremy Johnson - Ako by vyzeral jeho život?
YOU ARE READING
Štíty anjelov ✓
Short Story~ Venované tým,ktorí sa museli zmieriť so smrťou svojho blížneho.Snáď vám aspoň trochu vyčarujem úsmev na tvári. [Pre lepšiu prehľadnosť som príbeh zoradila do kapitol a trochu esteticky upravila]
