Ja som sa však dnes na toto miesto vrátila kvôli tým, ktorých som nepoznala. Ale hlavne kvôli tým, ktorí odišli skôr, než som mala možnosť spoznať ich. Tenkými chodbami medzi masou hrobov som prechádzala k tým najkrajším, plnejším hrobom s nádherným, novým a čistým opracovaným mramorom. Kopu farebných, aj keď umelých kvetov, kopu krásnych anjelikov, držjúcich v náručí srdce alebo sviečku, ktorá svietila na baterky. Všetko také krásne, spojené s veľkou bolesťou a nespravodlivosťou. A prečo spomínam nespravodlivosť ? Pretože tieto hroby nepatria tým, ktorí si už svoj život odžili ale tým, ktorí na to nemali najmenšiu šancu. Ak ľudia uvidia tieto malinké hroby, hneď im nabehne na myseľ zlosť na tento svet, na tú veľkú nespravodlivosť. Kladú si všelijaké otázky,..prečo z tohto sveta odchádzajú nevinní, mladí ľudia ?Prečo z tohto sveta odchádzajú tí,ktorí nemohli spáchať žiadny hriech, pretože ešte nevedeli ani rozprávať ? Prečo od nás odchádzajú mladé dušičky, ktoré mali priviesť nové zážitky, úsmev na tvári a šťastie a namiesto toho nám do duše nahnali len väčší smútok a samotu ? Jednoducho,..prečo je to tak ?
YOU ARE READING
Štíty anjelov ✓
Short Story~ Venované tým,ktorí sa museli zmieriť so smrťou svojho blížneho.Snáď vám aspoň trochu vyčarujem úsmev na tvári. [Pre lepšiu prehľadnosť som príbeh zoradila do kapitol a trochu esteticky upravila]
