11

10 4 0
                                    

Čím viac Rose chcela, aby Jeremy trávil viac času doma, tým viac Jeremyho hnali do horších a horších vecí. Čas utekal, roky ubehli a dvojčatá Donnie a Lucas sa stali skoro dospelými. Medzitým sa im však narodilo ďalšie dieťa - už desaťročný Thomas. Rosine červené vlasy strácali sýtosť, už sa o seba nestíhala starať. Kým Jeremy vybavoval kšefty, Rose sa sama starala o dvoch puberťákov a o syna, ktorý najviac potreboval jej pozornosť. Ich láska vymierala. Vlastne, už bola mŕtva .Chodili okolo seba oblúkom, akoby sa báli, že sa od seba nakazia. Párkrát prehodili slovo, keď niečo niekto vyviedol a občas si dali letmý bozk na pery, aby ich zmenu vo vzťahu deti nespoznali. Nechceli si priznať ich odcudzenie, v kútiku duše sa ľúbili, ale nevedeli nájsť cestu späť. Stále viac sa približovali ku koncu. Samozrejme, snažili sa to zachrániť. Často chodili s deťmi do nákupných centier. Donnie a Lucas to  však tušili už dávno. Vedeli, že toto nie je vzťah, ktorý je plný lásky. Bol to vzťah, ktorý sa udržiaval len kvôli nim. Aby žili v kompletnej rodine. Kým po nákupoch Jeremy šiel objednať jedlo, rodinka si posadala za stôl. Rose letmo hľadela cez okno bistra, Tobias ju otravoval zbytočnými otázkami a Donnie s Lucasom smutne hľadeli striedavo na oboch svojich rodičov. Tá láska, ktorú mali v sebe. Tá láska, ktorú im dávali. Tie úsmevy, ktoré si vymieňali. Jednoducho tie city, ktoré medzi sebou mali,..už boli fuč. Chceli to zachrániť. Zamysleli sa nad tým, že je to možno len dočasné obdobie. V skutočnosti ich láska hasla už päť rokov. Mysleli, že je to len vyčerpanosťou. Veď ich otec predsa stále pracuje v noci. A ak má čas, trávi ho s deťmi. Možno, že len potrebujú čas pre seba. Bez povinností, v pokoji, sami..

Vzali Tobiasa a povedali im, že idú do parku neďaleko bistra, v ktorom sedeli. Jeremy len zakukol na Rose, ktorá skleslo hľadela na svoje ruky a striebristé pramene jej vlasov si zapchala za ucho. Díval sa na ňu, ako sa za tie roky zostarla. Vždy v nej však videl to dievča, do ktorého sa zaľúbil. Vedel, že ich odlúčila len jeho práca, ktorej sa nedokázal vzdať, aj keď každým ďalším šedivým vlasom túžil len po pokoji a potom, aby sa všetko peklo, do ktorého sa dobrovoľne dostal, skončilo. .Klamal jej celé tie roky a ona si zaslúžila poznať pravdu. Mal už polovicu života za sebou a stále robil tie isté hlúposti, ktorých sa nevedel vzdať. Rose pri ňom trpela, ale ľúbila jeho a ich spoločné deti. Prvýkrát si uvedomoval, koľko trápenia a smútku privial do života Rose.

Sedeli oproti pár minút a ani naňho nepozrela. Premýšľala, bola zahĺbená do myšlienok. Neuvedomila si, že jej slza stiekla po tvári. Skôr, než si ju sama utrela, chytil jej ruku a zotrel jej ju. Prinútil ju, aby sa naňho pozerala a povedal jej to, čo jej nepovedal celých tridsať rokov, čo spolu boli. Bol to neuveriteľný čas.
"Rose. Moja sladká Rose. Nezaslúžim si ťa. Tak, ako som si ťa nezaslúžil vtedy, nezaslúžim si ťa ani teraz. Vtedy si odišla preč a nikdy sme sa nemali vidieť znovu. A zrazu ma rodičia donútili vziať si ťa. Bolo to nútené, obaja to vieme veľmi dobre. Ale naše deti boli stvorené láskou. Už to nebolo naprogramované, vtedy to už bolo úprimné. Aj keď to tak možno nevyzeralo, ja viem. Bol som a stále som vo všetkom už tak hlboko, že sa z toho neviem vyhrabať ani kvôli tebe a deťom. Horšie je, že som celý čas klamal. Pracujem tam, kde som pracoval. Robím s ľuďmi to, čo som vždy robil. Podvádzam, okrádam, dávam zabíjať ľudí, ktorí sú nevinní, ale vadia nejakých spôsobom mojim nadriadeným. Raz takto možno skončím ja. Možno, že o rok. Možno, že nikdy ale chcem, aby si vedela že som ťa ľúbil. Že si bola jediná, ktorú som ľúbil. Neviem, čo ti ešte mám povedať. Sama vieš, že som nikdy nechcel mať deti. Že som nikdy nechcel mať rodinu. A zrazu ju mám. Ale stále poriadne neviem, ako sa o ňu správne starať. Veď to vidíš sama. Sedíme tu oproti sebe, akoby sme si boli úplne cudzí. Ale ver mi, chcem to napraviť. Vzdám sa práce. Vzdám sa peňazí, aby sme mohli konečne začať žiť. Sľubujem Rose. Milujem ťa."
Dohovoril, pustil jej ruku a odišiel domov. Chcel ju nechať premýšľať. Ešte sa mu v hlave držala rovnaká myšlienka, ktorú jej povedal, bol priam zapálený preto dodržať to. Zaľahol do postele a predtým, než úplne zaspal, zacítil bozk na jeho líci. ",..odpúšťam ti."

Štíty anjelov ✓Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang