Vonku sa pomaly stmievalo. Stále viac bola obloha zahalená čiernejšou dekou a biele mráčiky sa združovali do tmavých chumáčov, ktoré zakrývali ešte nedávnu, belasú oblohu. Vietor bol taký chladný, že sa mi jeho studený dych vrýval do kostí. Kráčala som úzkou ulicou a pod nohami mi pukalo farebné lístie. Jeseň som priam milovala. Konečne som si mohla obuť čižmy, obliecť žltý šál a čiapku a zababušiť sa do oranžovej bundy s kožúškom. Cítila som sa ako chodiaca jeseň, ale bol to vskutku príjemný pocit.
Keď som zbadala veľký chrám, zastala som. Pomalými krôčikmi som okolo neho prešla a pokračovala na miesto, na ktorom som bola aj včera. Opäť som sa na cintorín vrátila preto, pretože som tu zanechala otázky, ktoré mi neboli vypovedané a ktoré mi vírili celú noc v hlave. Jednoducho tie, ktoré som si pokladala sama a musela som si na ne aj sama odpovedať. Hneď, ako som mala hroby na dosah, mi do očí bilo milión sviečok a skoro na každom hrobe ležali chryzantémy. Teda pokiaľ tam neležali vence,krásne ozdobené umelými kvetmi a stuhou.
Na mramorové hroby tíško dopadalo suché lístie a jemný dáždik nadvihoval ľahšie vence. Očami som prechádzala po menách, ktoré mi boli známe ale aj po takých, ktoré som videla prvýkrát. Zatiaľ, čo som prechádzala medzi hroby, to isté robili ľudia, ktorý mi rovnako buď boli známi, alebo naopak vôbec. Avšak, nás všetkých toto miesto aj tak spájalo. Spájali nás ľudia, ktorých sme milovali. Spájali nás tí, ktorí tu boli pre nás a teraz bol čas, aby sme im to oplatili.
STAI LEGGENDO
Štíty anjelov ✓
Storie brevi~ Venované tým,ktorí sa museli zmieriť so smrťou svojho blížneho.Snáď vám aspoň trochu vyčarujem úsmev na tvári. [Pre lepšiu prehľadnosť som príbeh zoradila do kapitol a trochu esteticky upravila]
