Pieces Of Love (HP FanFiction)

Prológ

Stella Quinnová bola šťastná žena. Hlavne preto, že už nejaký ten rok nebola Quinnová, ale hrdo nosila meno svojho manžela Armana Flawleyho. Bývali spoločne v Amerike, hoci ona bola írka, v tých časoch bolo zvykom, že dievča sa odsťahovalo k svojmu manželovi. Amerika bola pre ňu nádherná krajina a pri svojom manželovi sa cítila ako kráľovná. Rozmaznával ju a hlavne miloval. Hoci jej manželstvo rodina dohodla, ani na chvíľu toho rozhodnutia neľutovala.

Práve sedela za malým bielym stolíkom a prečesávala si svoje dlhé vlasy, ktoré mali jemný ryšavý odtieň. Pod svojím srdcom nosila bábätko. Bledozelené šaty obťahovali jej bruško a dokonale sa hodili k jej očiam. Spokojne sa usmiala. Arman nebol práve doma, pretože mal nejaké obchodné stretnutie a s ich prvou dcérkou Sophie bola pestúnka. Volala sa po Armanovej mame. Stella by neklamala, veľmi sa bála, keď porodila Sophie, pretože Arman chcel dediča. Ale od jej narodenia jej ani raz neprestal dávať najavo, že ju miluje nadovšetko. Podvedome tušila, že aj toto dieťatko bude dcérka, hoci mala ešte dva mesiace do pôrodu a aj tentoraz sa bála jeho reakcie.

Ruka, v ktorej držala hrebeň, jej pomaly stŕpla a ona cítila miernu nevoľnosť. Zatočila sa jej hlava. V tej chvíli sa zľakla, pretože vedela, že niečo nie je v poriadku.

„Margaret!" zvolala na celý dom a dúfala, že ju budú počuť. Netrvalo dlho a do izby jej vletela stará slúžka, ktorá ešte vychovávala Armana. Pre Armana bola ako druhou mamou a nedokázal by ju poslať preč. Keď uvidela svoju bledú pani, zakryla si rukou ústa a okamžite podišla k nej. Chytila jej čelo a rukami ohmatala bruško: „Madam, mrzí ma to. Ale začínate rodiť.." vysvetlila jej. Stellina panika sa znásobila. Už mala predsa jeden pôrod za sebou a necítila sa takto. Pôrod Sophie bol pre ňu veľmi jednoduchý, ale teraz sa skutočne bála, hoci vedela, že v rukách Margaret sa jej nič nestane. Pozrela na ňu vystrašene svojimi zelenými očami a pestúnka ju pobozkala na čelo.

„Zvládnete to, Stella. Len sa uvoľnite. Budem tu s vami, pomaly prejdime k posteli," požiadala ju a chytila za ruku. Podarilo sa jej vstať, ale stále si držala bruško. Veľmi sa bála o život dievčatka. Liečitelia jej vraveli, že je všetko v poriadku, ale nezdalo sa tak.

„Sophie..?" spýtala sa na dcérku, ktorá mala necelé tri roky.

„Sophie je v kuchyni a vyjedá koláčiky, Madam. Žiaden strach," uistila ju a pomohla jej do postele. Vedela, že ju čakajú dlhé minúty a možno hodiny, ale bola pripravená zachrániť život Stelly a aj dieťatka, ktoré sa pýtalo na svet skorej. Nechcela a ani si nepriznala, že by sa jej to mohlo nepodariť. Začala sa pripravovať, hoci Stella bolestne zavýjala a prosila ju nech to bude rýchle, ona vedela, čo má robiť. Dúfala len, že Sophie Constantina Flawleyová nebude svoju mamu počuť kričať. Nedokázala odhadnúť, čo by to v tom malom dievčatku mohlo vyvolať.

***

Arman Flawley bol silný muž. Vždy chodil oblečený v spoločenských habitoch, stretával sa s dôležitými ľudmi a aj napriek mladému veku vyvolával rešpekt. Všetci sa ho obávali, pretože pri obchodoch bol nemilosrdný. Málokto vedel, že mal zlaté srdce. Zamestnanci jeho firmy o ňom nikdy škaredo nevraveli a hlavne jeho krásna manželka sa ho nebála. Jeho otec sa často ponosoval, že stále nemal vnuka, pretože Stella mu dala len jednu dcéru a on nebol pripravený hnevať sa alebo ju zavrhnúť. Pamätal si tie dni. Plakala celé dni, bála sa, že ju znenávidí, že mu nedala syna, ale on sa nevzdával. Čakala predsa ich druhé dieťa a navyše Sophie mu toľko pripomínala jeho samého, že si bol istý, že dokáže veľké veci aj ako žena.

Keď prišiel domov, prekvapilo ho to ticho, čo všade panovalo. Väčšinou ho vítalo malé tmavovlasé dievčatko, ktoré sa hralo a jeho manželka sedávala v salóniku a štrikovala. Dom zíval prázdnotou. Obzeral sa a premýšľal, kde mohli všetci byť a zmocňoval sa ho nepríjemný pocit.

„Ocko!" počul výkrik. Z kuchyne sa na neho vyrútila jeho dcérka a veľmi plakala. Okamžite ju zdvihol do náručia: „Sophie. Čo sa stalo?"

„Maminka strašne kričala...bojím sa," krútila hlavičkou, keď sa za ňou zjavila jedna z kuchárok, ktorú ich domácnosť mala. Stelle sa nepáčilo, že by mali škriatka, pretože tí neprijímali plat a ona mala potom pocit, že sa k nim správajú neúctivo. Bol ochotný jej vyhovieť. Stará kuchárka mala bledý výraz a veľmi smutný a on sa jej nestihol spýtať nič, pretože prehovorila prvá: „Pán Arman. Na vašu manželku prišiel pôrod skorej než sme čakali. Margaret je pri nej.."

Nebolo mu treba slov. Položil dcérku na zem a utekal hore po schodoch. Nerozumel tomu. Veď všetko prebiehalo v poriadku. Okamžite rozrazil dvere ich spoločnej spálne a zľakol sa toho, čo videl. Stella ležala na posteli, vlasy mala strapaté a bola v bezvedomí. Aspoň si to myslel. Okolo nej sa váľalo príliš veľa plachiet od krvi. Vydýchol si keď ju chytil za ruku a nahmatal pulz. Pohladil ju po vlasoch a ona sa pomrvila: „Arman.." hlesla. Pery mala úplne popraskané. Bolo mu jasné, že si musela prežiť ozajstné peklo a on cítil vo svojom srdci nenávisť voči dieťaťu, ktoré z nej takto vysávalo život.

„Arman, už si doma," vošla dnu Margaret a na rukách niesla perinku s bábätkom, „Stella bude v poriadku, len si musí oddýchnuť. Tento drobec ju potrápil." Podala mu dieťatko do rúk a podišla k Stelle. On sa takmer hneď uistil, že ide aj o druhé dievčatko. Cítil opätovné sklamanie. Dievčatko bolo veľmi maličké, akoby ani nemalo prečkať noc. Vyzeralo krehko a zraniteľne ako jeho manželka v tejto chvíli. Nedokázal jej povedať, že je sklamaný, tá pravda by ju strašila do konca života. Vtedy sa však bábätko pomrvilo a otvorilo oči. Hneď sa na ne zahľadel. Všetky bábätká majú oči modré, ale keď sa prizrel bližšie videl náznak zelenej, takej ako mala jeho manželka. V tej chvíli to všetko pochopil. Prvá dcéra bola predzvesťou silnej ženy, ktorá bude raz schopná prevziať jeho obchody, lebo v nej videl seba samého. Ale toto dievčatko nie. Vyzeralo bojazlivo a krehko. Bol si istý, že bude nádherná ako Stella. Mohol by snáď také niečo nenávidieť? Život Armana Flawleyho sa toho dňa veľmi zmenil. Nezáležalo mu na synovi, mal dve nádherné dcéry a jeho hlavnou úlohou bolo chrániť ich až kým nezomrie. Nikto by jeho deťom neublížil.

Ahojte :)
tak školu mám zavretú a snáď bude viac času na písanie. Keď som začala písať Pieces ani som nevedela, že sa budem toľko zameriavať na rodokmeň sestier Derwentových. A sme tu. Rozhodla som sa vydať túto krátku poviedku, ktorá bude mať možno desať kapitol, ale rozhodne sa v nej naučíte viac o Sophie a Josephine Flawleyových- tety a mamy našich dvoch hlavných aktérok. Nie je potrebné čítať Pieces of Me, pretože toto ide vlastne predtým :)
Dostávam sa k ďalšej myšlienke a to, že túto sériu asi kompletne pomenujem Pieces, pretože okrem tejto ešte vyjdú ďalšie dve, ale až neskôr :) musela som premenovať môj vlastný príbeh Pieces of My Spirit, aby sa to nemiešalo :D nájdete ho u mňa ako El Amor de la Madre :) 

Snáď aj tomuto malého prídavku dáte šancu. Prológ bol kratší, hovorí o tom, ako sa Arman rozhodol milovať svoje dcéry a ďalšie kapitoly budú omnoho dlhšie a dúfam, že vás budú baviť :)

chcem poďakovať za nádherný cover  VeronicaElisse a týmto jej túto kapitolu aj venujem :* užite si príbeh sestier Flawleyových!