Pieces Of Love (HP FanFiction)

11.kapitola

Na ďalší deň boli všetci plní nervov a očakávaní, pretože mohli získať obe stratené členky rodiny späť. Ignatius bol nervózny najviac. Nečakal, že ešte niekedy nahliadne do očí svojej bývalej lásky, s ktorou sa celé mesiace hrali na manželov, pričom to nebolo platné. V skutočnosti sa chcel vrátiť do Anglicka, ale večerný rozhovor s Josephine mu pripomenul, že to svojim priateľom dlhuje. Záležalo mu na nich. Presne vedel, kde sa chce Sophie stretnúť a preto sa vydal z domu skôr, pretože cesta tam trochu trvala. Hoci naozaj chcel ísť sám a veril, že by Sophie presvedčil, manželia Derwentovci išli s ním a Arman Flawley požiadal niekoľko aurorov, aby išli tiež. Mali v pláne ukryť sa. Ak by ich Sophie zazrela, možno by ju už nechytili. Hlavne dúfal, že Nicholas sa bude držať na uzde.

Nič sa na tom mieste nezmenilo. Vyzeralo rovnako ako keď ju tam vzal prvýkrát. Priniesol jej prvosienku, hovoril jej o svojej rodine a uvedomil si, aký je do nej zamilovaný. Vtedy naozaj dúfal, že to bude navždy. Ani si neuvedomil, že sa mu do očí natlačili slzy. Dohnali ho spomienky. Kúskom srdca túžil vrátiť čas, aby nedovolil Sophie zošalieť. To sa už nedalo. On sľúbil svoje srdce inej žene. 

Slnko kleslo, už toľko nepieklo keď ju zazrel.

Chvíľu mal strach, že vidí prízrak. Kráčala tak ladne, až sa bál, že mu to teplo stúplo na mozog. Vlasy mala rozpustené a bola v bielom. Mala na sebe biele šaty. Jej svadobné šaty. Jednoduché, také ako bol ich obrad, o ktorom nevedeli, že nie je skutočný. Keď podišla bližšie, videl jej bielu tvár a červené kruhy okolo očí. Bola blázon. Vôbec nepochyboval o tom, že užíva nejaké lieky. Mala však na tvári úsmev. Bodla ho výčitka do srdca. Musel jej pomôcť. Musel ju presvedčiť, že takto to ďalej nejde. S tým by nemohol žiť. Omnoho viac ho vydesil fakt, že bola sama. Kde nechala Dennise? Kde by mohla nechať bábätko osamote?

 „Láska moja," hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho. Dúfal, že si nevšimla ako jej bozk neopätoval. Nič pri ňom necítil, „prišiel si."

„Ako si si priala. Kde je Dennise?"

„Pomaly, naša dcéra je v poriadku," žmurkla na neho a sadla si do trávy, „musíme sa pozhovárať o nás. Vieš, hnevám sa za tvoj odchod, ale určite to napravíš,"

„Iste," prikyvoval.

 „Dúfam, že si si uvedomil svoju chybu," oprela sa mu o rameno, „pamätáš ako si ma sem vzal na rande? Bola som z teba hotová. Stále som. Aj som sa pre teba pekne obliekla, čo povieš? Keď už naše manželstvo padlo, čo keby sme hneď utekali a vzali sa?" pozrela sa na neho a jej oči boli rozžiarené. Na malý moment v nich videl ten malý záblesk, čo v ňom mávala kedysi. Ten, do ktorého sa zamiloval. Teraz už bolo neskoro. Vedel, že keby sa veľmi snažil nezamiluje sa do Sophie znova. Na moment pocítil paniku. Nebol schopný odísť s ňou. Veď on ženatý bol. Možno by teda znova ich manželstvo nebolo platné, ale to jej nemohol znova urobiť.

 „Nemali by sme vziať Daisy? Nech je pri našom šťastnom dni," skúšal na ňu.

 „Neblázni. Je ešte veľmi maličká," zasmiala sa zvonivo, „budeme s ňou ešte veľa. Ale ty si mi chýbal," vrhla sa na neho. Zvalila ho do trávy a začala ho bozkávať. Rukami mu blúdila pod košeľou. Ignatiusa striaslo. Snažil sa jej opätovať bozky, hoci vedel, že sa na nich dívajú aurori a Nicholas s Josephine.
„Čo keby sme si zopakovali naše poprvé na Silvestra? Aspoň nám nehrozí zápal pľúc," a pokračovala dotýkaním sa jeho tela. Ťažko sa mu dýchalo. Nedokázal sa s ňou milovať. Veď to ani nebola poriadne ona. Jediné, čo ostalo rovnaké, bola jej telesná schránka. 

„Nemôžem!" vykríkol a snažil sa ju zo seba striasť.

Zasmiala sa: „Býval si odvážnejší. Neboj sa, nikto tu nie je,"