Pieces Of Love (HP FanFiction)

5.kapitola

Leto aj jeseň prešli veľmi rýchlo. Blížil sa čas vianočný. Padal sneh a všade panovala vianočná nálada. Pre Sophie to boli spomienky na jej prvé milovanie s Ignatiusom. Pamätala si, že bola niekoľko týždňov práce neschopná, vystriedalo sa pri nej niekoľko liečiteľov a napokon jej na zápal pľúc pomohli čaje a polievky z Margaretiných receptov. Starú pestúnku skrátka zbožňovala. Tieto Vianoce boli pre ňu niečím špeciálne. Boli to dva mesiace do jej pôrodu. Mama ju presviedčala, že určite bude mať dievčatko. Sophie sa nevedela dočkať malej Daisy Primrose. Liečiteľ im povedal, že už cíti srdiečko hoci veľmi slabo. Dieťatko bolo veľmi maličké, ale Sophie nestrácala nádej. Všímala si, že Ignatiusa to dosť zneistilo a snažila sa ho udržať pri nádeji. Jediné čo ju miatlo bolo, že bábätko ju ani raz nekoplo, ale stále si nahovárala, že má čas.

Tieto Vianoce trávili spoločne celá rodina v rezidencii Flawleyovcov. Josephine a Nicholas stále nenašli iné bývanie a preto chcela Stella pri sebe obe dcéry. Posledné Vianoce, kým sa v ich dome rozľahne smiech dieťaťa. Zároveň to boli veľmi smutné Vianoce, pretože Nicholasov otec v októbri zomrel. Mal ťažkú chorobu srdca. Niekoľko dní bol Nick mimo, ale akoby zrazu do neho vošiel život. Josephine pri ňom stále stála a Sophie ju obdivovala. Ona už bola rok a pol Prewettová, s Ignatiusom tvorili pár celé roky a jediné, čo o jeho rodine vedela bolo, že im poslali list s gratuláciou, ktorý ani ona sama nevedela. Mala pocit, že jej Ignatius niečo tají. Mala ten pocit už toho leta, keď sa vrátil z Anglicka a požiadal ju o ruku. Nehodlala sa tým trápiť, jej dcérke by to neprospievalo.

Práve stála vo svojej starej izbe, kde bola aj detská postieľka. Bola to jej stará, jej mama ju tam dala, aby po narodení mohli bývať chvíľku s nimi. Nevadilo jej to. Hoci bola samostatná a vždy chcela byť, bola si istá, že pomoc rodičov bude skrátka potrebovať.

„Láska, bude večera," dnu vošiel Ignatius, ktorý bol doteraz s Nicholasom a jej otcom v pracovni. Arman si skutočne svojich zaťov obľúbil. Sophie sa na neho usmiala, kým sa opierala o postieľku. Mal na sebe bielu košeľu a čierne nohavice. Vyzeralo to jednoducho a aj tak perfektne. Ona mala na sebe šedé šaty pod kolená. Aj napriek tehotenstvu, jej boli trochu voľné, pretože nepribrala tak ako si myslela, že priberie. Ignatius sa na ňu tiež usmial, ale v jeho úsmeve bolo čosi, čo jej nedávalo spať. Možno si myslel, že to nevidela, ale opak bol pravdou. K bábätku pristupoval skepticky, pretože vedela o jeho strachu. Aj ona sa bála, ale ak by žila v tomto strachu načisto by jej preskočilo.

„Už idem, zlatko," povedala mu a prešla k nemu. Vtisla mu sladký bozk na pery, keď ju chytil za ruku a spoločne kráčali dolu. Za stolom už sedela aj jej sestra, ktorá sa usmievala. Pôsobila inak, žiarila. Sophie si však zarmútene musela priznať, že posledné týždne sestru zanedbávala. Jej tehotenstvo a dcérka boli skrátka prioritou. Večera prebehla v pokoji. Občas konverzovali, nie však o práci- to im Stella hneď zatrhla. Ona sa však párkrát spýtala Nicholasa na jeho mamu. Sama ju totižto volala k nim, aby nebola na Vianoce sama. Isidora Derwentová jej však zdvorilo odkázala, že na tieto Vianoce si žiada byť sama a smútiť za manželom. Sophie s Ignatiusom oznámili budúcim starým a krstným rodičom, že ich vnučka/krstná dcéra sa bude volať Daisy Primrose. Boli tými menami nadšení. Všimla si, že aj jej ocko sa usmieva a naozaj dúfala, že nebude sklamaní ak na svet nepríde vnuk, pretože všetci už viacmenej očakávali dievčatko.

„Mamička, ocko, Sophie a Ignatius. Prepáčte, že strhneme pozornosť na nás. Ale chceme vám niečo povedať. Vieme to už dva mesiace," ozvala sa Josephine. Nicholas ju chytil za ruku a usmial sa na ňu. Všetci na nich hľadeli: „O asi takého polroka.. aj do našej rodiny pribudne bábätko,"

„Josie! To je perfektné!" usmiala sa prvá Sophie.

„Ďalšie vnúčatko!" tešila sa Stella, „prečo si nič nepovedala?"