The Last of Survivors

Samotár

Ayas

Pozoroval som vodu ako sa vlní v lahkom vetre. Možno mi trochu chýbala spoločnosť, ale odmietal som veškere zamilovane pohlady ktore na mňa hadzali všetky baby na škole. Vedel som že tam niekde ma čakaju moji ozajstny kamaráti. Hlavou sa mi prehnala bolesť a zakotvyla na spankoch.

,,Ayas?'' začul som dievčensky hlas a hneď som vedel kto to je.

,,Choď preč Amy.'' zasyčal som na moju o dva roky mladšiu sestru. Bola jediny človek ktory za mnou lozil a staral sa o mňa aj keď som to nechcel.

,,Notak Ayas. Prečo si taky? Kedysi si sa somnou hral a bavili sme sa a teraz mi povieš iba to otrepane ''Choď preč Amy''.'' povedala a sadla si vedla mňa.

,,To bolo kedysi! Chapeš?! Už niesme decka. Prosim ťa nechaj ma... Chcem byť sam.'' zvrieskol som a postavil sa. No prehnal som to. Amy sa z oči skotulali try kvapky slz. A rozbehla sa preč.

,,Amy! Prepač.'' kričal som no už bola preč... Toto si si u nej posral. Nadaval som si v mysli a pesťou šlahol do stromu. Prečo som na ňu taky zly? Zamyslel som sa a klesol na kolena. Nie toto nemôžem... Rozčulene som si obzrel okolie. Oni sú minulosť. Potavil som sa a prežiel po lesnej cestičke až k našmu domu kde som začul vzlykajucu Amy.

,,Notak Amy... Vieš že som to tak nemyslel.'' šepol som a chytil ju za plece. Vzlikot prestal. Nastalo neznesitelne ticho. Chcel som si knej prisanuť no ona sa na mňa obratila s čiernymi očami ako tmavá noc. O krok som cúvol.

,,Ayas... Mne neutečeš... Už patriš nám.'' šepol chlapčensky hlas vychadzajuci z Amy a nasledne, Amy klesla na postel bez jedineho naznaku života.

,,Amy!'' skrikol som a prešiel rychlo k nej.

,,Nekrič Ayas.'' šepla tenkym hlaskom a pootvorila oči.

,,Čo sa stalo.'' spýtala sa keď videla ako ustarostene na ňu hladim.

,,Prepač mi to... '' pevne som ju objal a usmial sa na ňu. Ona mi usmev opätovala a zvyšok večera sme sa rozpravali o blbostiach a smiali sa.

Keď som si konečne lahol do postele rozmyšlal som, čo sa vlastne dnes stalo. Nemohol som ani za svet zaspať... Stale ma niečo ťahalo preč... Postavil som sa a pozrel na spiacu Amy. Mohla byť asi polnoc keď som sa vytratil z domu do husteho lesa. Odmalička som mal zaujmavu vlastnosť a to tu že som dokazal svoj zrak zaostriť natolko že som videl každučky pohyb. Ako keby som bol lovec. Proste som trochu prižmuril oči ale nie vela a potom sa len zahladel a išlo to. Videl som srnku ktora sa prišla nakojiť vody z potoku. Opatrne som sa približil, odtrhol bobule ktore rastli pri potoku a podhodil ich srnke pri nohy. Jemne sa poobzerala zastrihala ušami a keď si myslela že tu nik nieje zobla si z bobul. Za necelích 5 sekund padla na zem.

,,Neboj sa.'' šepol som jej keď ma zazrela a začala kopat nohami na zemy v snahe utiecť. Pomali som sa približil k nej s nožom v ruke že donesiem domov jedlo , no niekto mi chytil ruku.

,,Pŕŕŕŕŕ chlapče... Ta srna je moja.'' zovrel mi pevne ruku a ja som pustil nožik.

,,Ja som ju našiel prvy.'' s nechutou som odfrkol a pokusil sa vytrhnuť si ruku.

,,Hahahahah.'' zasmial sa muž a mňa to ešte viac naštvalo.

,,Čo chcete.'' zasyčal som a on na mňa skludom pozrel.

,,Aby si sa k nam pridal.'' milo povedal a ja som sa obzrel.

,,K vám?'' nechapavo som sa spytal.

,,K nám.'' ukazal kol dokola rukov a z lesa začali vyliezať ludia v ciernych plašťoch a s čiernymi očami. Konečne som všetko chápal.

,,Tak.'' usmial sa nad mojim prekvapenym výrazom a ja som presne vedel čo urobim.

Tak tu mame niečo od Ayasa. :) Dufam že sa pačilo. Ak ano, vote poteší. Na obrazku je Ayas. :) :) :)