The Last of Survivors

Citliva, bez citov?

Warea

Pousmiala som sa nad novým chalanom a rýchlo napisala svojmu frajerovy smsku:

MAJKL... UZ NIKDY TA NECHCEM VIDIET!!! :'(

Zložila som mobil a strčila ho do mikiny. A ide sa baliť. Vykročila som smerom k nemu a schválne do neho narazila, pričom mi padli učebnice.

,,Toto snaď už nieje normalne!!! Najskôr sa rozidem a potom ma niekto verejne strápni pred školou.'' zufalo som zahrala zrútenie a klakla si k učebnicam.

,,Hmm. Prepač.'' chalan sa poškriabal na hlave a pomohol mi zodvihnuť učebnice.

,,Tak ty ma urazýš a povieš mi iba ''hmm. Prepač.'' ?''pozrela siom na neho s prižmurenymi očami a on nadzdvihol plecia.

,,Asi to tak bude.'' žmurkol a usmial sa na mňa. Nasledne som ho chitila za ruku a otočila smerom ku mne aby neodišiel.

,,Alebo aj nie.'' nadzdvihla som obočie a darovala som mu letmi bozk na usta.

,,Alebo aj nie.'' zasmial sa, pobozkal ma aj on a odviedol na dievčenske záchody, kde ma v jednej z kabiniek oprel o stenu a začal ma bozkavať po celom tele. Rozopol mi gate a ja som si ovinula nohy okolo jeho pásu. Surovo triaslo stenu a moje vzliky sa ozývali celou miestnosťou. Nakoniec som si zapla zips a nanovo namalovala usta.

,,Vidime sa neskvor kote.'' pobozkal ma na lice a odyšiel. Tak a mam ďalšieho chalana...  Mňa snaď miluje každý... Zasmiala som sa do zrkadla a za mnou som uvidela nizke čiernovlase dievča, ktore na mňa zlomyselne pozeralo.

,,Čo pozeraš ty mrcha. Odpal do riti lebo steba narobim sekanu'' zasyčala som na ňu a odyšla do triedy na hodinu.

<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-<-->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->->

,,Warea...'' volali ma kamarati k stolu na obede keď som vošla do jedalne s Emmetom (tym novym, čo som ho pretiahla v škole na hajzloch.). Cela škola sa na nás upriene pozerala a ja som ho pobozkala na lice. Bol teraz môj.

V dave ludi som si všimla to hnedovlase dievča. Trochu ma to zaskočilo no nedala som to na sebe poznať. Prisadli sme si obaja ku stolu a pustili do rozhovoru. Len čo sa skončila škola som sa vydala peši domov. Nebývali sme ďaleko. Doma som bachla tašku na zem a pozrela na svoju choru mamu v izbe.

,,Ahoj mami. Prepač že som tu nemohla byť skôr. Mala som ťažky deň.'' pobozkala som ju na líce a ona sa takmer nebadatelne usmiala.

,,Len si odpočiň.'' pohladila som ju po vlasoch a prešla na chodbu. Pozrela som sa na poštu pred dverami. Bol to učet za elektriku. Vedela som čo budem musieť urobiť... Vzala som si kabelku a vyšla z domu.

Tak a máme tu Wareu. Myslim že mame ich životy trochu načrtnute, tak môžme pokračovať v pribehoch. :) dufam že sa vam to lúbi a ďakujem tým čo to čítaju. Poteši ma ak napišete komentár alebo date vote, aby som si bola ista že mam ďalej písať.

Na obrazku je Warea.