The Last of Survivors

Známa neznáma

Tara

Pariss... Je to tu... Na Kate sa celkom tešim...  Je iná... Odvažná. Sebavedomá a krásna. Važne sa tešim! Vošla som do školy. Možno bude na obede. Chcela som vojsť do jedalne ale niekto ma skoro zhodil na zem. Blond vlasy, fialove oči. Kate! Rozbehla som sa za ňou. Cestou mi skrižili cestu feťaci.

,,Zlatko... Kamže kam.'' povedal jeden a druhy ma chytil za ruky zo zadu, kym ten prvy mi roztiahol nohy a pokusil sa mi rukou dostať medzi nohy celou silou som ho kopla do rozkroku. Druhy ma automaticky pustil a ja som obyšla feťaka krčiaceho sa na zemi.

,,Daš si zlato?'' spital sa hnedovlasy pekny chalan neďaleko odomňa. Pozrela som na neho.

,,Ako sa volaš?'' spytala som sa bez zaujimu.

,,Dean.'' šepol koketne a cmukol na mňa. Pristupila som bližšie, tak že to vyzeralo že si idem potiahnuť cocainu no ja som tam prisipala trocu prašku s krabičky.

,,Byť tebou toho necham...'' pristupila som bližšie a zašepkala mu do ucha,: ,,...Dean.''. Deana strhlo no ja som odyšla smerom k starim šatniam. Zaujimalo by ma čo tu asi robi. Dufam že vtom nelieta aj ona.

Kate

Dvere zavŕzgali. Niekto vošiel. Pomale a opatrne kroky sa pohybovali smerom ku mne. Chcela som cúvnuť a schovať sa, no prevratila som kybel a ten s buchotom padol.

,,Kate?'' počula som dievčensky hlas. Asi to bude niaka baba ale skade ma pozna?

,,Kto si? Choď preč...'' povadala som a zahladela sa na postavu. Ona sa pomrvila ale sňala si kapucňu aj okuliare čim odhalila hnede vlasy s modrimi očami.

,,Som Tara. Pokial si spomínaš.'' šepla a vystrela ku mne ruku.

,,Och môj bože! Tara!'' skrikla som a objala ju tak že nemohla dýchať a začala kašlať.

,,Ježiši prepač.'' pustila som ju a nervozne  som si schovala ruky za chrbat.

,,Čo tu robiš?" spýtla sa po chvýli ticha co ma celkom ukludnilo.

,,Schovavam sa.'' šepla som a čakala ako zareaguje.

,,Schovavaš.'' neveriacky na mňa pozrela a sadla si na lavičku kúsok od nás.

,,Schovavam.'' priznala som a prisadla si.

,,Kate ktora vždy všetkych viedla, robila to čo ostatny nezvladli a vždy mala najviac sebavedomia, sa teraz schovavava v starych opustenych šatniach, kde si ani feťaci netrufnu.'' pokrutila hlavov a ja som pokrčila plecami.

,,To snaď ani možne neni.'' nechapavo zanôtila.

,,Asi je. A čo tu robiš ty?'' pozrela som na ňu s usmevom a jej pohlad skamenel.

,,Snažim sa nas spojiť.'' šepla a prudko vstala.

,,A čo ti vtom bráni?'' pousmiala som sa no ona na mňa prisne pozrela.

,,Nato aby si mohla isť somnou musiš sa naučiť odvahe a sebavedomosti.'' povedala a odyšla bez toho aby sa rozlučila. Nechapala som tomu, ale rozhodla som sa poslúchnuť. Sňala som si kapucňu a vykročila von. Možn ju ešte zastihnem. Len čo som otvorila dvere, zazrela som na stene kriedov nakresleny kruh, no bol prerušeny. Vzala som si zvyšok kriedy na stene do sačku kde som predtym mala chleby. Možno sa mi to zíde ak to patri Tari. Nemohla sa tu predsa len tak zjaviť. Prešla som za roh a uvidela krčiacich sa feťakov. Všade bola krv. Len jediny tam stal a nechapavo na nich pozeral.

,,Čo si im spravil?'' vystrašene som na neho pozrela ale on iba potriasol hlavov.

,,Ja-ja-ja neviem.'' zakoktal sa a klakol si vedla mňa k ostatnym. Rychlo som vytiahla mobil a zavolala sanitku. Za to mohla určite Tara. Posmiala som sa a pozrela na dav kde som už lako našla Joya a Ariu.