"Nikdy si mi nepovedala o svojich obľúbených knihách, obrazoch, filmoch, výtvoroch. Nikdy si mi nepovedala, či sama píšeš, alebo len prechovávaš obdiv pre tých, ktorí píšu. Nikdy som o tebe nevedela viac ako iba to, čo si mi povedala sama. Nevedela som o skutočnej hodnote otázok.
Ani ako ich klásť.
Mnoho vecí mi ešte nebolo známych.
A dnes, keď už tieto veci poznám, premýšľam, či som poznala teba.
A tak veľmi chcem. Tak veľmi ťa chcem poznať. Hľadím do stropu a vidím v ňom obrazce. Prekresľujem už to nakreslené, vyblednuté, čo mi pamäť dovoľuje nechať si, a k čomu mi myseľ dovoľuje vrátiť sa. Želám si, aby sme sa v tomto svete na chvíľu našli znova. A možno zistili, že nám chvíľa nestačí."
YOU ARE READING
maľuj mi.
Poetryslovami. dávno zabudnuté úryvky zo /sprakle./ a kníh, ktoré som (ešte) nenapísala.