maľuj mi.

svitanie.

keď rozlepím očné viečka,
keď dlho mi je bez teba,
zalejem si zelený čaj.
alebo šálok kávy,
a čakám, čo to spraví.

či privedie ťa späť,
alebo zvýši mi
po tebe
smäd.

niekedy, iba občas, schválne ho prelejem.
aby som mala čo utierať.
vravia mi, že je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom,
a tak plačem nad rozliatou kávou.

a pýtam sa seba samej, prečo sa skrývam za metafory ako slnko
skrýva sa za obzory.
a čakám, že ako naň, tak i na mňa,
niekto bude hľadieť,
a uvidí všetky tie farby, ktorými kreslím
v sebe i v ľuďoch, po nociach čo nespím.
a budem mu chýbať, a bude na mňa čakať,
vyčkávať.
na svitaní.
dovolí mi chvíľu plakať.
kráčame rozdielnymi smermi.
a predsa, chýbaš mi.

tak strašne veľmi.