maľuj mi.

budem ťa ľúbiť ak-

bezpodmienečná láska.
hľadám ťa v náklonnosti ľudí, ktorí tvrdia, že ma ľúbia. hľadám ťa v dušiach tých, ktorí sa stratili na ceste domov, a tak striedajú ľavú nohu s pravou, dlhými krokmi, ulicami večne blúdia. bojím sa dýchať, pretože i v obláčikoch každého teplého výdychu, nájdem náznak neba.
a bojím sa, že ho nikdy neokúsim,
pretože drahá, ľúbim teba.
neviem ako ľúbiť a nedusiť.
akosi odo mňa ľudia utekajú.
a prichádzajú iba keď im je málo.
chcem utiecť sama od seba.
ľudia sú čierne diery, a ja sa nechám pohltiť celá. nebudem telom bez duše, no dušou bez tela.
budem blúdiť ulicami.
máj, lásky čas. november,
som ti na obtiaž.

štípu ma slzy.
od plaču sa mi tvoria jamky na lícach.
a slasti stále držím
na cigaretou spálených mihalniciach.
píše sa rok 2017, a deti s fľaškou v ruke, snažia sa vo svete nájsť.
hnusí sa mi stále viac.
a to ešte neviem, že sa mi chlapci nepáčia. a predsa je niečo na tom,
ako mi hľadí do očí, a vidí celý vesmír. alebo možno len odraz mesiaca, ktorý hľadám na oblohe každý večer po tom, čo sa zotmie. ľúbi počúvať, ako pomenúvam súhvezdia. a aj napriek tomu, že je jediný, ktorý hltá moje slová,
bojím sa jeho pier,
a každého objatia. chutí trpko.
a predsa vidím otcovu tvár. ako veľmi pyšný je, že som mu domov priviedla chlapca.
bezpodmienečná láska.
budem ťa ľúbiť ak-

možno nie je stvorená pre mňa.
možno sladké pusy z pier dievčat,
patria chlapcom, ktorí ich chcú vidieť bez šiat. neľúbiť ich duše, no telá. chúďa dievča, odovzdá sa mu celá.

.

bojím sa Boha.
bojím sa počuť, že jediná vec, čo mi kedy dávala zmysel,
a žila so mnou od počiatku
až na večnosť,
je len strohý, diablov výmysel.

bojím sa vedieť, či zhreším,
zakaždým, čo sa teším
každej tvojej maličkosti.

možno mi je hriech nebom.
čo ak mi je hriech nebom?
buď mi teda hriech nebom.