Drahý Jisung,
mrzí ma to. Videla som ju. Videla som ako sa bozkávala s tvojím najlepším kamarátom. Niekedy v minulosti by si mi veril, no dnes nie. Kričal si na mňa. Vraj vás chcem rozdeliť. Vraj nechcem, aby si bol šťastný a milovaný. To však nie je pravda. Mrzí ma, čo sa dnes stalo. Mrzí ma ako veľmi sme sa odcudzili. Mrzí ma to.
S láskou, Jieun.
„Prepáč mi to. Správal som sa ako idiot,“ šepol zničene. Znova raz si v mysli prehrával ten osudný deň. Deň, kedy na ňu kričal ako zmyslov zbavený. Pri tej spomienke si frustrovane vošiel prstami do vlasov, za ktoré následne silno zaťahal.
Jej ublížený pohľad ho prenasledoval doteraz.
Keď nad tým teraz premýšľal, všímal si veci, ktorým vtedy nevenoval pozornosť.
Kruhy pod očami. Popraskané pery. Nepatrne trasúce sa ruky.
Boli to znaky jej choroby. Znaky jej konca.
A čo urobil on?
Úplne to ignoroval a tým zničil poslednú šancu na rozlúčku.
