Drahý Jisung,
prepáč mi to.
S láskou, tvoja niekdajšia
kamarátka, Jieun.
Bola preňho viac, než len kamarátka. Bolelo ho to, čo stratil. Mohol ju milovať tak, ako ho milovala aj ona a to už dávno.
„Jisung,“ hlas o niečo vyššieho blondína za ním ho vytrhol z myšlienok. Spýtavo naňho pozrel čakajúc na ďalšie slová, ktoré by z neho mohli výjsť. Obaja sa ešte stále neudobrili.
„Mrzí ma to,“ povedal so sklonenou hlavou vyhýbajúc sa očnému kontaktu.
„Prečo sa všetci kurva ospravedlňujete. Naprv Jieun a teraz ty. Je to skutočne otravné,“ zavrčal potichu, aby nevyrušil ľudí, čo sa prišli rozlúčiť s dievčaťom, ktoré on tak veľmi miloval.
„Fajn, tak sa správaj aj naďalej ako idiot. Nie si jediný, komu jej odchod ublížil. Miloval som ju rovnako ako ty. Rozdiel je v tom, že ja som si to priznal,“ Felix mu odvrkol rovnakým tónom a hneď na to sa dal na odchod.
„Počkaj,“ zastavil ho zničený Jisung. Cítil sa hrozne. Nikdy ani len netušil, že by k jeho najlepšej kamarátke mohol niečo cítiť.
Oh, aký bol nevšímavý.
„Mali by sme sa porozprávať niekde inde,“ vyslovil jednoducho a naznačil hlavou východ. Hneď na to o niekoľko hodín mladší blondín prikývol.
