▲3▼

2.1K 188 32
                                    

"Harry. Ani na to nemysli." Zazrela som po ňom a hodila do neho vankúš.

"Hanley, Hanley." Pokrútil som hlavou. Zobral som do rúk vankúš, ktorý Cayla hodila a položil ho na gauč. Pomaly som sa blížil ku nej, zatiaľ čo mi na tvári pohrával úškrn.

"Dobre, maj sa, rada som ťa spoznala." Postavila som sa a rozbehla sa do kúpeľne. Prvé záchranné miesto v tomto dome.

So smiechom som sa za ňou rozbehol. Už-už išla otvárať dvere, ale ja som ju schytil za pás.

"Harry, prestaň a pusť ma!" Zazrela som po ňom.

"Nie."

"Pusť ma."

"Nie."

"Áno."

"Nie."

"Áno."

"Nie."

"Áno."

"Miluješ ma?" Dostal som ju.

"Áno."

"Aj ja teba." Spokojne som sa usmial a pobozkal ju na líce. "Dostal som ťa."

Zazrela som po ňom. "To mi iba tak ušlo." Mykla som ramenami.

"Jasné, jasné." Ruky som premiestnil na jej pás.

"Pusť ma." Pretočila som očami.

"Nie." zasmial som sa a začal ju štekliť.

"Harry prestaň!" Vykríkla som a omylom som ho kopla do rozkroku. Začala som sa smiať na jeho výraze.

Nevedel som či skôr plakať, zrútiť sa na zem alebo kričať. Zvolil som možnosť dva a tri. "Piči."

"Nedráždi hada bosou nohou." Uškrnula som sa a obišla ho. Vybehla som do mojej izby a pre bezpečie sa zamkla.

"Cayla?!" Zakričal som na celý dom, keď som kráčal do kuchyne. Vedel som, že nemá šancu ísť za ňou a taktiež som nejaký hladný. "Máš rada palacinky?"

"Mám. Ale francúzske. Vieš ako sa robia?"

"Viem. Ale najprv by som potreboval palacinkáreň."

"Posledná polička."

"Posledných poličiek tu máš 6. Z ktorej strany a ktorá." Pretočil som očami "Ah, už nemusíš. Bola v umývačke."

"Dokonca a ticho idem spať, keď to bude stačí zaklopať."

"Ja som tvoja služobná?!"

"Komorník aj služobná v jednom."

"Nič nedostaneš pokiaľ mi s tým neprídeš pomôcť."

"Ale Harry!"

"Ne ne ne, takto to fungovať nebude. Žiadne palacinky nebudú."

"Si zlý." Hlesla som, keď som za ním prišla.

"Na teba nemám." Myknem plecom a rozbijem vajíčka.

"Pán komorník, nepripáľte ich."

"Čo si o mne myslíte, slečna?" nadvihnem obočie a otočím sa jej smerom

"Chcete pravdu?"

"Úprimnosť nadovšetko, seňora."

"Že ste arogantný, namyslený sebec, ktorý nemá na práci nič iné iba starať sa do iných ľudí." Uškrnula som sa a prešla k chladničke.

"Je vidno, že ma nepoznáte." Síce tieto slová zaboleli, ale to, že som ich počul asi miliónkrát tú bolesť stlmilo.

"Ale chcela by som" vytiahla som Nutellu.

Liars |h.s.910|Where stories live. Discover now