Včera večer som bol rád, že som sa celý unavený dotrepal do postele a teraz mi treba vstávať. Je osem hodín ráno ale mnou to ani nehne, ba zaspím ešte tvrdšie.
Zobudil ma vyzváňajúci tón môjho mobilu. A tak hodinu sedím na posteli a vediem zaujímavý rozhovor s mojou matkou. Nikdy som nepočula kričať človeka hlasnejšie.
Nakoniec som sa z postele vyhrabal o deviatej s tým, že ma smädí.
Konečne sa mi ju podarilo ukecať, a ja som si znovu mohla ľahnúť a dospávať to čo som premárnila.
"Cayla, vstávaj." zaklopal som na jej dvere a oprel sa o ne celým telom.
"Však iba teraz som zaspala!" zakňučala a hodina do dverí vankúš.
Niečo hodila do tých dverí tak, až som podskočil a odlepil sa od nich. "Môžem si ísť ľahnúť k tebe?" môj hlas bol stále ospalý a oči sa mi zatvárali každú sekundu.
"Cestou zober vankúš."
Vošiel som do izby, ktorá bola plná vydýchaného vzduchu. Vzal som vankúš, hodil ho na posteľ a otvoril okno.
"Ďakujem." zamumlala som a zahrabala sa do perín.
"Mhm." ľahol som si na posteľ. "Podeľ sa s perinou."
"Koľko chceš?"
"Dosť na zakrytie seba celého."
"Tu máš." trochu periny som uvolnila.
"To mi nevystačí ani na moji ruku."
"Kto ti môže za to, že máš tak veľké ruky."
"Daj mi viac tej periny."
"Stačí?" Povedala som, keď som mu dala skoro polovicu.
"Hej." Prikryl som sa a zatvoril oči.
"Dobrú noc."
"Dobrú."
Zatvorila som oči a asnažila sa zaspať.
"Cayla?" zašepkal som.
"Áno?"
"S kým si to ráno rozprávala?"
"S mamou."
"Smiem vedieť čo chcela?"
"Nič dôležité."
"Si si istá? Jej krik bolo dosť počuť..."
"Tak, keď si ju počul prečo sa pýtaš?
"Počul som len krik, nie slová čo hovorila."
"To je dobre. Ale naozaj to nebolo nič dôležité, iba sa rozčuľovala, že som preč a podobné veci."
"Prepáč."
"Za čo sa ospravedlňuješ?"
"Že na teba matka kričala kvôli mne."
"Nebolo to kvôli tebe. Kedykoľvek, môžem ísť domov ale stále tu ostávam. Je to iba moja zásluha."
"Som rád, že zostávaš."
"Ešte aby si nebol."
"Môžem ťa objať?"
"Môžeš."
Tuho som ju objal. "Dobrú noc."
"Naozaj, Harry?"
Neodpovedal som, pretože som zaspal.
Po chvíli sledovania bielej steny som zaspala aj ja.
Spal som.
Nemohla som poriadne spať. Nakoniec som sa rozhodla, že ani nebudem a začnem stalkovať Harryho.
