Pozrel som na ňu ako na debila. Oči vypulené, ústa našpúlené. No zrazu vo mne vybuchol nekontrolovateľný smiech. Skoro som si hlavu o stôl buchol. No potom som stíchol. Tak nečakane. "Robíš si srandu?! Ty a prekážať? Cay!" Uterel som si slzy a potiahol ju k sebe tak, aby si sadla na moje kolená. "Teraz nikam nejdeš. Budeš tu tak sedieť až pokiaľ ťa nepustím." zašušľal som detinsky, ruky obmotal okolo jej tela a hlavu položil na jej chrbát.
"Harry, aj tak si myslím, že to nie je dobrý nápad" povedala som potichu a pozerala sa na zem. "Budeš tam mať prácu a proste..."
"Budeš chodiť so mnou, budeme chodiť na prechádzky, pôjdeme nakúpiť veci na lyžovanie.... Oops... Trošku som sa prekecol."
"Nie, Harry, nejdem."
"Caylaaaaaa." zakňučal som
"Na koľko?"
"Na koľko budeš chcieť." pritisol som si ju k sebe bližšie.
"A na čo tam vlastne musíš ísť?"
"Na predávanie cien, boli sme nominovaní v šiestich kategóriách a všetky sme vyhrali. Vďaka mojim fanúšikom, samozrejme. Mojim dievčatám a chalanom."
"Tvojim chalanom.. aha."
"Fanúšikovia. Tí sú moji."
"A na koľko tam budeš?"
"Na koľko budem chcieť."
"Zabudla som, že tam bývaš."
"Mám dom aj v Londýne."
"Všade máš domy, nemôžeš sa presťahovať aj sem?"
"Nie."
"Pusť ma."
"Nie."
"Harry." zakňučala som.
"Najprv povedz či pojdeš!"
"Nejdem."
"Cayla! Prečo?"
"A chceš aby som šla?"
"Pýtaš sa také koniny, Cay. Jasné, že áno."
"A máš ma rád?"
"Taaaak veľmi." stisol som ju v náruči.
"Myslím, že to mňa veľa neostane ak ma nepustíš."
"Ideš sa pekne pobaliť." vstal som spoločne s ňou a kráčal s ňou. Teraz som bol koala ja
"Ja sa baliť nejdem."
"Oh Bože jediný!" Pustil som ju a odkráčal do svojej izby.
"A ja som chcela zmeniť svoj názor." uškrnula som sa a šla do tej svojej.
"Dobrý.. Lietadlo na druhú?... Áno teraz v noci, ďakujem. Dovi." Zrušil som hovor a poskladal si všetky veci naspäť so tašky.
Ľahla som si do postele a do uší si dal a sluchadlá. Ku mne vyskočila Layla a ja som ju začala hladkať.
"Layla?! Layla?" Zavolal som k sebe psa, ktorý o niekoľko sekúnd pribehol ku mne.
"Pojeb sa, Styles!"
"Sám sa neviem tak dobre!" Odkričal som naspäť a ľahol si na posteľ.
"Nemôžem sa dočkať, kedy už budeš preč!"
"Toho sa nedočkáš!"
"Si hrozný."
"Aj ja ťa milujem. Dobrú noc!"
