"Ako ty ku mne, tak ja k tebe." odpovedala som .
"To by som mal povedať skôr ja, nie? Mne sa to stávali častejšie, že ty si na mňa bola zlá alebo ako to nazvať." vstal som z postele a okamžite bežal do kuchyne, kde som vypol urobené mäso a aj zemiaky.
"Naozaj? Dobre, budem ešte viac aby si vedel."
"Nie ďakujem. Toto doteraz mi vážne stačilo. Za to ja nemôžen mať blbú náladu nikdy." Zamrmlal som a vybral dva taniere.
"Blbú náladu máš aj ty skoro vždy."
"Veď jasné, že mám. Lebo ju máš aj ty." Položil som pred ňu plný tanier a príbor. "Dobrú chuť."
"A ja ju mám preto lebo ju máš ty."
"Ty ju máš vždy skôr ako ja tak. Och bože... Vážne sa tu rozprávame o tom, prečo máme zlé nálady?" vložil som si kus mäsa do úst.
"Áno aby sme sa tomu mohli vyhnúť."
"Dobre, ak budeme mať zlé nálady, tak sa upozorníme a budeme sa snažiť zlepšiť si ich, okay?"
"Dobre, i ked sa ti to nepodarí."
"Ja viem. Ale snaha bude a snaha sa cení."
"Aký múdry si."
"Jedz."
"Však dobre."
"Takže," odkašľal som si. "Pôjdeš so mnou na preberanie cien, však?"
"Odpovedala som."
"Iba som sa chcel uistiť. Bude tam aj Taylor."
"Noa?"
"Prečo si odmeraná?"
"Nie som."
"Maximálne dve slová povieš a kebyže sa neopýtam nič ani to."
"Ako sa máš,Harry? Dnes je slneční deň."
"Nebuď ironická." zavrčal som.
"Nie som ironická!"
"Dobre, nechajme to tak. Dojedla si?"
"Ano."
"Chceš si ešte oddýchnuť alebo už ideme kúpiť šaty?"
"Nepostačia rifle?"
"Pre mňa ta mňa choď aj v pyžame, ak chceš." mikol som ramenami a doumýval riad.
"Fajn."
"Ale aj tak pôjdeš so mnou. Ja potrebujem niečo na seba. Ak ty nechceš."
"Týranie."
"Poď, ideme už."
"Idem, idem."
"Aká farba je tvoja obľúbená?"
"Modrá a zelená."
"Daj si high five." Nastavil som ruku.
Capla som.
Naštartoval som auto a vydal sa do známych obchodov.
"Harry?"
"Cay?"
"No?"
"Veď ty si sa pýtala!"
"Aj ty."
"Ja som ti len tým chcel dať vedieť, že ťa počúvam."
"Ja neviem čo som chcela."
"Ten pocit poznám."
"Čo by si ty nepoznal?"
