vaše komentáre sú proste najlepšie ♥ je ťažké dávať dedication :3
"Harry, zatiahol by si závesy a pricupital ku mne, prosím?" Spýtala som sa a striasla sa. Nemám rada búrky a nikdy ich rada mať nebudem. Sledovala som ho, ako pozerá z okna. Vôbec som nevedela, či moju otázku postrehol, tak som do neho hodila vankúš.
"Heeej. To bolelo." Vankúš som odhodil späť na posteľ a šiel zatiahnuť závesy. Akurát keď som ich dotiahol, sa vonku ozval nehorázne silný hrom, na čo Layla zabrechala. "Bojíš sa búrok?" Opýtal som sa šeptom. "Heh, vlastne áno, bojíš. Spomínam si." Zatriasol som hlavou a prešiel ku vystrašenej Cayle. "Milujem búrky."
"Tak si choď ľahnúť na záhradu. Keď ich tak moc miluješ." Zobrala som si k sebe vankúš, ktorý pred chvíľou lietal po izbe.
"Aj to som už robil." Uchechtol som sa a sadol si na posteľ vedľa nej. Layla vyskočila na posteľ a ľahla si do môjho lona. Milujem toho psa.
Pretočila som očami. "Ukradol si mi jediného kamaráta."
"Akože jediného?! A ja nie som tvoj kamarát?" Chytil som sa na srdci, aby to vyzeralo, že sa ma to dotklo.
"Nie. Bože zajac, na teba som zabudla miláčik môj." Pozrela som sa na klietku. Zase spal.
"Tak to ti teda ďakujem." Zamrmlal som a pohladil Laylu po srsti na hlave. Vonku sa znovu ozval hrom, ale už aj v sprievode s bleskom.
Vankúš som si pritiahla tesnejšie k sebe. "Nenávidím to. Namiesto krásneho slnečného počasia, aké tu malo byť, sú tu samé búrky. O chvíľu príde tsunami alebo tornádo."
"Zajtra bude pekne." Usmial som sa na ňu. Vonku už začalo liať ako z krhly. Úplne som sa tešil, keď prestane pršať a ja budem môcť vyjsť von a poriadne sa nadýchnuť toho vzduchu po daždi.
"Zajtra. Na noc nikto nemyslí." Pozrela som sa na neho. Vyzeral ako keby si niečo pichol. Usmieval sa na zatvorené okno. Musím priznať, že mi to naháňalo strach.
"Vyzerám ako nadrogovaná koala, čo?" Precedil som cez zuby, pretože som sa nechcel vzdať toho úsmevu na mojej tvári. "Som hladný." Povedal som, keď mi zaškvŕkalo v bruchu a ja som sa zaň chytil.
"Vieš, kde je kuchyňa."
"Dobre. Tak čo si dáš na večeru?" Vystrelil som z postele a kráčal ku dverám na chodbu.
"Koho sa pýtaš?"
"Teba predsa. Pes zožerie všetko."
"Ten pes má aj meno."
"Moja Layla." Zohol som sa ku fenke a poriadne ju poškrabkal za uškami.
"Štveš ma, Styles."
"Cayla, nemáš ty krámy? Proste mi povedz čo chceš na večeru." Rozhodil som rukami, keď som sa narovnal.
"Nič." Pretočila som očami a ľahla si na posteľ.
"Hm, idem urobiť cestoviny s nivovou omáčkou." Oblízal som si pery a vykračoval si to s Laylou na mojom pravom boku dole do kuchyne. Veď ona príde. Búrky sa aj tak bojí na to, aby tam bola sama.
Mala som strašnú chuť, prísť dole, chytiť prvú ťažkú vec a zabiť ho. Prečo som ho neposlala niekde do hotela, je strašne otravný. K tomu mi kradne kamarátov. Posadila som sa naspäť na posteľ a zobrala do ruky mobil. Nech ma aspoň toto zamestná, kým ta búrka neprejde. No po dlhom uvažovaní som prišla na to, že by bolo dobré, keby som išla za ním. Je tma a je búrka. To nie je veľmi dobrá kombinácia pre moju psychiku.
"Now I'm searching every lonely place Every corner calling out your name Tryna find you but I just don't know Where do broken hearts go?" Pospevoval som si, keď som hľadal dostatočne veľký hrniec na cestoviny. Keď som ho našiel, naplnil som ho vodou a zapol sporák. Pokračoval som v spievaní a tancovaní po celej kuchyni. Mala to tu vážne úžasné.
Keď som uvidela ako všade lieta a spieva si, musela som si zakryť ústa aby som sa nerozosmiala. Bolo to vážne komické. "Styles, ohluchnem, prestaň."
"We’re never coming back down
Yeah we’re looking down on the clouds" posledné slovo som zaspieval s najvyššou tóninou čo som dokázal vytiahnúť a uškrnul sa na opierajúcu sa Caylu o linku. Pozrel som sa na variacu sa vodu, do ktorej už bolo treba dať cestoviny, ktoré som lovil v skrinkách asi najdlhšie z hľadaných vecí. Prešiel som ku sporáku a vysypal tam cestoviny, ktoré som následne zamiešal aby sa nezlepili.
"Prečo som ťa kurva neposlala do hotela." Sadla som si a podoprela si hlavu.
"Pretože ma máš rada." Vydal som zo seba zvuk, ktorý pripomínal cmuknutie a žmurkol na ňu.
Zhnusene som sa na neho pozrela a pretočila očami. "Nestačí, že si otravný, už sa začínajú prejavovať aj tvoje úchylnosti."
"Nah." Prekrútil som očami a znova pomiešal cestoviny. Jednu som vybral aby som ochutnal či sú hotové. Pofúkal som ju a vložil ju do úst. "Mňam." Vypol som sporák, cestoviny precedil a dal ich naspäť do hrnca, do ktorého som pridal Nivu a poriadne to rozmiešal. "Poď ochutnať, či netreba soľ."
"Aby si ma otrávil? Nie ďakujem."
"Nebuď trápna." Prekrútil som očami a ochutnal som ich. "Stalo sa so mnou niečo? Nie? No vidíš, tak poď."
"Ak sa ti niečo nepáči, tam sú dvere."
"Buď hladná pre mňa za mňa. Mala by si jesť. Samá kosť a koža." Pokrútil som nad ňou hlavou a nabral som na taniere primerané porcie. "Chceme jesť tu alebo ideme do jedálne?"
"To je jedno."
"Ježiš." Začal som kráčať do jedálne, kde som položil taniere na stôl a vrátil sa po príbor.
"Hneváš sa na mňa?"
"Možno trochu." Pokrčil som ramenami.
"Prepáč."
"Sadni si a jedz."
"Ja nechcem."
"Nemáš rada nivu?"
"Nejde o to, že niečo nemám rada"
Príbor som položil na tanier a odsunul sa od stola. "Tak čo sa deje?"
"Nič."
Vstal som zo stoličky a kráčal jej smerom. "Cayla..." Naliehal som.
"Čo je?"
"Čo sa deje..."
"Nič sa nedeje. Čo by sa malo diať?"
"Čo ti je? Vidím to na tebe.. To fakt máš tie krámy alebo nemôžeš jesť počas toho, keď je vonku búrka?"
"Nie nemám a nie je to búrkou."
"A čo..."
"Nerieš to."
"Budem. Čo ti je? Mám odísť? Vadím ti? Ja.. Ja pôjdem ak chceš, hneď teraz ak chceš."
"Nie Harry. Ty tu pekne krásne ostaneš."
"Tak čo sa deje?" Zastrčil som jej prameň vlasov za ucho a usmial sa.
"Naozaj nič. Len premýšľam."
"Nad čím."
"Presne tak."
"Nad čím premýšľaš." Môj chrapľavý hlas sa niesol s hromom, ktorý sa ozval v rovnaký čas ako som začal hovoriť.
"To bolo desivé." Trochu som sa od neho odsunula.
"To je teraz jedno... Nad čím premýšľaš."
"Keby si sa ma to prestal pýtať?"
"Neprestanem pokiaľ neodpovieš."
"Neodpoviem ani keby si neprestal."
"Dobre." Otočil som sa na päte a sadol si za stôl a začal jesť.
"Ďakujem."
"Budeš to jesť?"
"Hej, hej" Sadla som si k nemu.
"Tak teda dobrú chuť, tajnostkárka."
"Aj vám, pán farár."
"Amen."
Začala som jesť. "Je to prekvapivo dobré. Lepšie varíš ako vyzeráš."
"Vyhral som najsexy muža 2014 už v januári minulého roku. Ďakujem no."
"Hlasovali slepí."
"Možno. Je mi to niekde za Atlantikom." Kývol som rukou a prázdny tanier odniesol do kuchyne.
"Pán urážlivý."
"Buď radšej ticho, jasné?" Vyštekol som a vybehol hore schodmi do svojej izby. Takúto som ju nechcel. Ak má so mnou problém, odídem.
Pretočila som očami a poupratovala to tam. Keď som šla do svojej izby, zastavila som a cúvla si. Zaklopala som mu na dvere. "Harry?"
"Čo je?"
"Nechcela som ťa naštvať. Zase."
"Tých rečí mám už fakt dosť, jasné? Myslel som... Ach proste... Bože ser na to." Zachumlal som sa viac do perín a Layla, ktorá pred pár sekundami prišla sa pritúlila ku mne.
"Čo si si myslel?"
"Nechaj tak. Proste na to zabudni. Som unavený a vonku je búrka. Dobrú."
"Dobrú." Odišla som do svojej izby. Okamžite, ako som si ľahla a zaspala.
Ďalší deň..
Celú noc som ani oka poriadne nezažmúril. Až nad ránom sa mi podarilo zaspať. Konečne. Layla bola celý čas pri mne. Nechápem prečo nešla za Caylou, je to predsa jej paní a nie ja.
Prezliekla som sa a dala si rýchlu sprchu. Konečne bola moja nálada na úrovni na takej ako mala byť. S úsmevom na perách som odtiahla závesy a pozerala sa na slnečné počasie. Zbehla som do obývačky a zapla televíziu. Pustila som MTV a pridala hlasitosť. Dúfam, že ho nezobudím.
Zobudil som sa na to, že počujem Louisov hlas ako spieva Best Song Ever. Čo by sakra robil v Austrálií. Vyletel som z dverí a schody som bral po dvoch. Oddychol som si, keď bola zapnutá telka a v nej sme šli my s naším klipom. Párkrát som mľaskol a otočil sa na päte, bez toho aby som si všimol Cayly.
"To ti už nestojím ani za to, aby si sa na mňa pozrel?" zakričala som za ním a prekrížila si ruky.
"Hm... Asi nie. Dobrú." Zívol som si a kráčal naspäť hore schodmi.
"Fajn!" Vyšla som von a tresla dverami. Rozhodla som, že sa pôjdem prejsť. Aj tak nemám, čo iné na práci.
Zase som nemohol zaspať. tak som sa asi polhodinu prehadzoval na posteli. Nakoniec som si šiel dať sprchu. Samozrejme som si zabudol vziať oblečenie, takže som šiel cez celú chodbu iba s uterákom okolo pásu.
Netuším koľko mohlo byť hodín, no viem, že som bola von viac než pol dňa, keďže sa vonku začalo stmievať. Pomalými krokmi som kráčala domov. Nemala som chuť tam vôbec ísť.
Chodil som po celom pozemku a kričal Cayline meno ako nejaké dievčatko čo hľadalo stratenú mačičku. Och bože, práve som sa prirovnal k dievčatku a Caylu k mačičke. "Cayla! Preboha! Kde si bola? Prepáč mi to ráno!"
"Bola som sa prejsť. Nepanikár." Vyzula som sa a prešla do obývačky. Sadla som si na gauč a poriadne sa vystrela.
"Tak, čo budeme robiť?"
"Neviem?"
"Tak niečo vymysli."
"Prečo práve ja?"
"Si tu doma."
"To nič neznamená."
"No táák, Cayyyy."
"Bože Harry. Rob stojky."
Postavil som sa a sadol si na zem. Ako si praje. Začal som sa stavať na ruky, čo sa mi aj darilo. "Ta-dá?" Vydal som zo seba s ťažkosťou a vyceril svoje biele zuby.
Chytila som sa za hlavu a začala sa smiať. "Idiot."
"Ku-kurva." Zletel som na zem. "No, aspoň na pár sekúnd." Ležal som rozčapený na zemi a smial sa.
"Nebuchol si si hlavičku?" Povedala som výsmešným tónom.
"Prepáč, ale hlavičku som už mal dávno na zemi, keď som letel." Vstal som zo zeme. "Si šteklivá?" Zákerne som sa usmial.
Cayla mala krámy, nesúďte ju... Tu skôr chudák Harry tyvole!! Komentík poteší :)) - Oli
Nemá a rozhodne to nie je chudák.. sú to obidvaja debily - Bia
