Jackpot

Kapitola 1

Jakcie dnes rozhodne nemala svoj deň.

Začalo sa to hneď ráno, keď zaspala do práce.

Pracovala ako učiteľka v škôlke. Svoju prácu naozaj zbožňovala, hlavne tie malé potvorky, ktoré učila, ale posledné týždne cítila únavu a frustráciu. A už nutne potrebovala dovolenku. Čiže to, že bol dnes pondelok jej vôbec nedodalo na dobrej nálade.

Za rekordný čas stihla sprchu, obliecť sa a spraviť rannú hygienu. Zostali jej posledné minúty na .. musela si vybrať. Buď si dá niečo do úst, alebo sa učeše a namaľuje. A trochu zmierni ten očividný fakt, že zaspala.

Mám svoje priority, pomyslela si Jackie a hodila do úst včerajší croissant.. Keď budem hladná a zlá vydesím viac ľudí, ako svojim neupraveným zovňajškom. Rýchlim šprintom vybehla zo svojho malého apartmánu rovno do rušných ulíc Chicaga.

Ale to bol len začiatok tohto šialeného dňa. Hneď pri dverách škôlky na ňu už čakala jej kolegyňa a najlepšia priateľka Amy.

Amy bola malé žieňa s veľkým srdcom a ešte väčšími psími očami, ak niečo potrebovala.

A práve teraz pozerala na Jackie tým pohľadom šteňaťa, ktoré práve roztrhalo vaše nové červené lodičky Louis Vuitoon.

" Čo si spravila, alebo čo potrebuješ?" preletela Jackie okolo Amy bez zastavenia.

"Ja? Prečo myslíš, že niečo potrebujem?" spýtala sa pohoršene Amy.

Jackie na ňu hodila skeptický pohľad a zdvihla obočie. " Aha, tak ak si ma prišla len pozdraviť, tak ahoj". A rútila sa do kancelárie.

V tej chvíli sa medzi dverami objavilo šteniatko Amy a prehovorilo: " Tak možno by som niečo predsa len potrebovala. "

Jackie sa pousmiala a už s príjemnejším úsmevom povzbudila Amy, aby pokračovala.

" Potrebovala by som, aby si za mňa zajtra zobrala to rodičovské ."

" Nieeee" vzdychla Jackie , ale už bolo obom jasné, že to spraví.

" Vieš ako veľmi potrebujem dovolenku, a nie ešte viac práce. Čo máš také dôležité, že nemôžeš prísť?"

Amy sa začervenala a s výrazom neviniatka spustila:

" Pamätáš na toho chlapíka, čo som minule stretla v kaviarni?"

" Ten, čo ťa predbehol v rade? " spýtala sa neohúrene Jackie.

" Áno ten, ale to nebolo úplne tak... No, to je jedno..." pokračovala vo vysvetlení Amy. "Tak zajtra máme rande"

"No výborne, aspoň jedna z nás má nejaký milostný život." Prehodila popod nos Jackie.

Nemala rande od... odkedy sa z jej posledného partnera a jej veľkej lásky vykľubal parchant, ktorý sa popri nej ťahal ešte s ďalšími dvoma ženskými.

Keby jednou, pochopím. Ale dvoma?? Nechápem, kedy vlastne pracoval, keď toto všetko stíhal. Ale dosť mrhania času na úvahy o tom sviniarovi, zastavila svoje spomienky Jackie.

Vrátila sa myšlienkami k Amy, ktorá netrpezlivo čakala na jednoznačnú odpoveď a so šibalským úsmevom dodala :

" Za dve čokoládové šišky z pekárne na tvojej ulici si môžeš ísť randiť. Keďže ideš s chlapíkom, ktorý obehne mladú, sexi ženu v rade, myslím, že ja s mojimi šiškami beriem tú víťaznú stranu"

Amy s predstieraným opovrhnutím odkráčala z kancelárie a po pár sekundách strčila hlavu do dverí

" Mám ťa rada a vďaka. A potom ti všetko poviem". Žmurkla na Jackie.

Už sa teším, pomyslela si Jackie a ponáhľala sa za svojimi malými šibalmi do triedy.

Jackie zbožňovala svoju prácu.

Mnoho ľudí pozeralo na ňu ako na niekoho, kto utiera deťom sopľavé nosy a učí hlúpe pesničky. Ale ona to videla úplne inak.

Videla v tých deťoch všetky emócie, ktoré sa dospeláci snažia zakryť, ako z častokrát ustráchaných detí rastú malí vodcovia, alebo empatickí malí ľudkovia. Ako sa dokážu sústrediť na veci, ktoré im vôbec nejdú a opakujú ich dovtedy, kým sa im to nepodarí. Boli pre ňu inšpiráciou a veľkou radosťou.

Jackie mala 24 rokov. Chcela mať aspoň 4 deti a vedela, že má na ne ešte dostatok času. Ale každým novým partnerom a novým sklamaním, začínala mať pocit, že možno jej vysnívaná láska a rodina nikdy neprídu.

Práve rozložila na stoly vodové farby a povedala deťom, aby namaľovali kohokoľvek, koho majú radi. Deti zbožňovali maľovanie a všetky nadšene zobrali štetce a začali farbiť. Až na jedného.

Malý Sam sedel smutne pri prázdnom papieri a nezdvíhal zrak zo stola. Vedela, že sa s nim v poslednom čase niečo deje, len stále nevedela prísť na to, že čo.

Z veselého chlapca, ktorý rozosmieval iných sa stával smutný a nahnevaný samotár. Bolelo ju vidieť to.

Čupla si k nemu a hovorí:" Sam a koho ideš kresliť ty? Koho máš rád ?"

"Nikoho" znela jeho tichá odpoveď.

Jackie jeho odpoveď prekvapila.

" Ale určite je niekto, koho máš rád" nevzdávala sa.

" Nie je," skríkol Sam a vyskočil zo stoličky a rukou nechtiac rozlial vedľajší pohár s vodou.

Farba tej vody bola...ako by sa to najlepšie dalo opísať... ako zvratky.

A aj keď boli Jackiene reflexy celkom rýchle, jej biela blúzka nestihla uhnúť pred takmer celým objemom plastového pohára.

Preľaknutý Sam pozrel na špinavú blúzku, potom Jackie do tváre a rozplakal sa.

Aj keby sa Jackie chcela nahnevať, práve ju prešla chuť.

Privinula si Sama k sebe a upokojovala ho. Keď už prestal vzlykať, išla do kúpeľne zachrániť čo sa dalo z jej novej blúzky.

"A mám pred sebou úžasný deň" mrmlala si Jackie popod nos.

Celé doobedie sa ťahalo v podobnom duchu. Keď konečne prišiel obed a mohla si na chvíľku oddýchnuť, zobrala do rúk svoj telefón a otvorila si stránku s denným horoskopom.

Jackie neverila na horoskopy, len v prípade, že jej predpovedali niečo dobré.

V tom dnešnom stálo : Dnes budete mať šťastný deň. Všetky hviezdy sú vám naklonené.

No to určite. Dnes sa asi hviezdy pomýlili a uštedrili to šťastie niekomu inému, zachmúrene si pomyslela Jackie a zadívala sa na svoju zničenú a už vysušenú blúzku. Ešteže si dnes zobrala dlhú saténovú šatku, tak po ceste domov snáď nebude pútať toľko pozornosti.

Keď po tretej hodine začali prichádzať rodičia pre svoje deti, Jackie sa pri každom rodičovi aspoň na chvíľku zastavila, pochválila dieťa za nejaké zlepšenie a zakývala im na rozlúčku.

Keď prišla mama pre malú Zoe, tá si hrdo držala svoj obrázok v ruke.

" Aha mami, čo som nateslila" zašušlala Zoe.

Jackie sa k nej sklonila a hovorí :

" To je krásny obrázok. To je"...zvraštila obočie a snažila sa rozpoznať, čo by to tak mohlo byť. Vyzeralo to ako nejaké zvieratko, malo to čierne pruhy, tak skúsila šťastie. " Je to krava, však?"

Dievčatko na ňu pohoršene pozrelo a vraví :

" Nie, to je moja mamička".

Hups. Jackie to prišlo celkom vtipné, ale keď pozrela do tváre mamičky, smiech ju prešiel. Asi dnes nie je jediná, čo nemá dobrý deň.