Jackpot

Kapitola 4 - Brian

Do čoho som sa to nechal navliecť?

Ďalšia excentrická ženská, ktorá prišla k peniazom ako slepé kura k zrnu, pomyslel si Brian, keď sa díval za svojou novou zamestnávateľkou, ako otvára dvere do svojej práce.

Podobnú chybu som už raz spravil, a už nikdy viac, spomínal si zamyslene.

"Bol si Collinsovi dlžný službu, tak ju splácaš". odpovedalo jeho dobré JA, tomu nahnevanému.

Uvedomil si, že o nej vôbec nič nevie a to bolo treba veľmi rýchlo napraviť.

O tretej hodine Brian napochodoval ako prvý na rodičovské združenie. Jackie naňho nahnevane zagánila.

" Čo tu dopekla robíte?" osočila sa naňho.

" Svoju prácu", odpovedal s pokojom Angličana.

To ju nahnevalo ešte viac a išla mu vysvetliť, čo si o tom myslí, ale v tom začali do triedy prichádzať ostatní rodičia, tak stíchla.

"Veľmi správne", pošepkal si popod nos Brian a spokojne sa usmial.

Našiel si miesto v rohu miestnosti, oprel sa o detskú knižnicu a pozoroval každý Jackiin krok.

Nie je najhoršie vyzerajúca, musel uznanlivo priznať. Keby nebola taká panovačná, možno by dokonca povedal, že je pekná.

Jej žensky zaoblené krivky a dlhé hnedé, jemne kučeravé vlasy by považoval za atraktívne, keby neboli spojené s tou tvárou.

Teda nič proti jej tvári nemal. Jej zelené oči mali taký zaujímavý lesk, hlavne keď bola nahnevaná ( čiže vlastne odkedy ju spoznal, tak stále) a plné pery boli krojené presne pre potreby bozkávania. Ale všetko, čo z tých pier vyšlo bolo iritujúce.

Je jedno, či slečinka zdedila veľké peniaze, alebo ich vyhrala v lotérií, bude musieť pochopiť, že on nie je nikoho bábka a rozhodne sa k nemu nebude správať, ako k svojmu zamestnancovi.

Z pochmúrnych spomienok ho vytrhol až Jackiin hlas, ktorý privítal všetkých na rodičovskom.

Brian očami preskenoval celú miestnosť.

Bol to celkom vtipný pohľad, ako 13 dospelých ľudí sedelo na miniatúrnych detských stoličkách a pozorne ju počúvalo.

Väčsina z toho boli mamičky, tak túto skupinu nehodnotil, ako veľké bezpečnostné riziko.

Veľa očí sa každú chvíľu upieralo naňho. Pozrel sa na Jackie a tá so zaťatými ústami a sileným úsmevom prehovorila viac menej tak, že to mohol iba on počuť:" Môžete si prosím sadnúť?"

Tak mu nezostávalo nič iné, len svoju 190cm postavu poskladať na mini stoličku.

Celých 40minút, kým Jackie rozprávala o dosiahnutých úspechoch detí a plánovaných akciách, tŕpol, že sa pod ním tá stolička rozpadne.

Keď Jackie konečne povedala, že ak nemá nikto nejaké otázky, tak môžu končiť, tak ako prvý vyskočil na nohy, akoby ho pod zadkom pálilo.

Znovu si vyslúžil spýtavé pohľady.

Keď sa však trošku lepšie na tých rodičov zadíval, uvedomil si, že niektoré pohľady až kričali, že kto to je a čo tu robí, ale zopár mamičiek skôr neverbálne vravelo – je mi jedno kto si, ale vyzeráš na zožranie.

Brian vedel, že nie je žiaden princ Krasoň. Väčina žien ho vnímala ako príťažlivého rebela( ich slová, nie jeho ) Ale videl sa už v zrkadle, a nemohol si nejako veľmi sťažovať.

Po otcovi zdedil výšku a postavu, a po mame zasa modré oči a hnedé vlasy. Teda, svalnatú postavu si vypestoval tvrdou prácou na sebe.

Keď už odišiel posledný rodič, naklonil sa k nej a povedal : " Počkám na vás v aute". A bez toho, aby čakal na jej reakciu, odišiel.

Toto nebude ľahká práca, pomyslel si Brian, keď videl nahnevanú Jackie otvárať dvere na jeho Audi.