TO BE SO LONELY / L.S / ABO

19.

Každodenná rutina...
Zas a znova, tak ako každý deň, aj dnes stojím pred zrkadlom a kontrolujem svoj dnešný výzor.
Vlasy vyčesané do malého drdolu, čierne užšie džínsy, čierne tričko a hnedá mikina. S povzdychom som sa vybral dole kde som pozdravil sestru, zobral tašku a pomaly cupital do školy.
Pred školou si ma odchitil Noel a Lucas.
Dnes nemám náladu sa s niekym baviť.
No napriek tomu som s nimi udržoval tempo.
„ Harry? Si pri zmysloch?"
Vytrhol ma z premýšľania Lucasov hlas.
„ Mhm." Prikývol som a ocitol som sa pred mojou skrinkou.
Odložil som si tam knihy a vybral len tie potrebné.
Potichu som sa vkradol do preplnenej triedy a zasadol si do svojej lavice, ktorú zdieľam s Louisom..
Ach bože..
Pretrel som si koreň nosu a oprel sa o tvrdú stoličku.
„ Ahoj."
Usmial sa na mňa brunet.
Hodil som po ňom očko a zabručal niečo na pozdrav.
Hneď sa na mňa hodil a objal ma.
Bol to šok...
Po pár sekundách v transe som mu objatie chtiac nechtiac oplatil.
„ Vážne ma očuchávaš?" Moja otázka patrila brunetovi, ktorý nasával moju vôňu...alebo teda skôr pach.
„ Eh.." zadrhol sa. „ Prepáč- ja len-len..pekne voniaš." Zachechtal sa a zliezol zo mňa.
Na to som mu neodpovedal.
„ Stalo sa niečo?"
Opýtal sa a skusol si spodnú peru.
Neodpovedal som mu. Len som sa díval cez okno.
„ Harry..urobil som niečo?"
Skúsil znovu.
„ Harry j-ja neviem čo..čo som spravil?"
Vykoktal zo seba.
„ Len...zistil som že som sa zamiloval."
Zachrapel som a pomaly sa otočil tvárou k nemu.
Jeho spodná pera sa triasla.
„ Č-čo?"
Zakoktal.
„ Zistil som že som sa zamiloval...do teba Louis."
Nemali by ste sa pri týchto slovách usmievať od ucha k uchu? Vyjadriť lásku svojmu milovanému a hneď na to mu skočiť do náruče? Pre mňa...je láska utrpenie...toto sa nikdy nemalo stať. Nikdy som sa nemal zamilovať...
Louis zostal po mojich slovách v tranze.
Ani sa mu nečudujem.
Keď som pohladiadol do jeho očí, mohol som ich vidieť od sĺz, no napriek v nich bola vidieť radosť no aj nervozita.
Po pár sekundách mi skočil do lona a pevne ma objal.
„ Potrebujem si všetko premyslieť."
Zamumlal som mu do krku.
Odtiahol sa a venoval mi nechápavý vyraz.
Ani sa mu nečudujem.
Práve som mu vyznal lásku a teraz poviem toto.
Gratulujem Harry.
„ Prepáč.."
ospravedlnil sa a odišiel z triedy.

———
Ľudia. Pardon. Ale akosi, som nemala čo k tomu viac napísať. Netuším čo bude ďalej ale rozmýšľam že napíšem ďalšiu knihu. Mám už niečo vymyslené ale fakt netuším čo ešte ako bude...
Mimochodom všetko najlepšie Harry ❤️✨
( viem že má narodeniny 1.2. Ale nestihla som dopísať kapitolu )
Pluuuus, viem že si idem proti reči ale absolútne sa mi nedarí písať. Jednoducho...bum nič. Spisovateľský blok mám už cez 5 dní a nič. Čiže je dosť možné že mi vude nejaký ten týždeň trvať kým sa dám znovu dokopy.
Ďakujem za pochopenie 💞
Luna_✌🏻