TO BE SO LONELY / L.S / ABO

10

———
„ No dobre. Ja už pôjdem."
Zahlásil Noel.
Lucas nadvihol obočie ale okamžite sa zdvihol tiež.
Bowling sme dohrali pred hodinou, teraz sme už len posedávali na pohovke v rohu arény.
„ Ja idem tiež."
Zdvihol sa Louis.
Po celý čas čo sedel pri mne, sa ani nepohol.
Liam prikývol.
„ Odprevadíme ťa?"
Opýtal sa Lucas, platiac pri pulte.
Louis len negatívne pokrutil hlavou a cestou k dverám na pulte zanechal pár libier.
„ Poď."
Zavelil Liam a postavil sa.
„ Ďakujeme chalani."
Poďakoval sa s úsmevom a a krátko ich objal.
Ja som ich ignoroval.
Môj pohľad bol nasmerovaný na bruneta, ktorý vychádzal von.
Neviem presne na čo som myslel, ale rozbehol som sa za ním.
„ Myslím že je nebezpečné, aby sa omega túlala po vonku sama."
Zachrapčal som tesne za ním.
On len ucukol a obzrel sa za mnou.
„ Môže ti byť jedno, čo je pre mňa nebezpečné a čo nie, nemyslíš?"
Na tvári sa mu usadil jemne zamračený pohľad.
„ Chcem ťa odprevadiť. To ti až tak vadi?"
Nadvihol som obočie.
Pokrutil negatívne hlavou.
„ Hm. A čo keď si myslím, že ma chceš odprevadiť len preto, že chceš vedieť kde bývam?-"
„ O čo ti ide?! Odprevádzam ťa, len preto lebo nechcem aby ťa tu našla nejaká alfa s rutom! Myslíš si že ťa budem stalkovať?! Mám lepšie veci na práci ako ťa sledovať!"
Zreval som podráždene.
On len sklopil pohľad.
„ Mrzí ma to."
Zašepkal potichu.
Otvoril som ústa v snahe niečo povedať, ale radšej som si to rozmyslel a znovu ústa zavrel.
Takto sme tu oproti sebe stáli viac ako päť minút.
„ Choď domov. Skôr než bude jedenásť..."
Zamrmlal som, prezerajúc čas na hodinkách.
On len vzlykol, chrbtom ruky si utrel prebytočné slzy a rozbehol sa preč.
———
Ráno som bol hore skôr než mi začal zvoniť budík.
V noci som toho veľa nenaspal...
Tie modré oči ma prenasledovali v každom sne.
V noci som sa zobudil hádam aj trikrát.
S povzdychom som vstal z postele a namieril si to do skrine, odkiaľ som vybral biele tričko s dlhými rukávmi, čierne tesné rifle a moju obľúbenú čiernu čiapku.
Čiapku som si hneď nasadil a zastrčil za ňu pár dlhších kučier.
Obliekol som sa a svoj vzhľad som skontroloval v zrkadle.
Tričko som si poupravil a rýchlo zbehol poschodie, kde sa už motala moja sestra.
„ Dobré ráno."
Venovala mi unavený ale zároveň usmievavý vyraz.
„ Dobré."
Zamrmlal som naspäť.
„ Chceš?"
Ponúkla mi čerstvý toast.
Prikývol som a zobral si z jej taniera polovicu toastu.
Z chladničky som vyhral pomarančový džús a vybral dva poháre.
Nalial som sebe aj sestre a podal jej pohár.
„ Ďakujem."
Zamumlala a pustila sa do toastu.
Prikývol som a odhryzol si z toho môjho.
V klude a potichu sme tam sedeli hádam aj desať minút.
Potom som si rýchli urobil rannú hygienu a obliekol si kabát a topánky a Rýchlim krokom s taškou som smeroval do školy.
„ Čau."
Pozdravil sa Liam skenujúci môj vyraz na tvári.
„ Čau."
Odpovedal som naspäť.
„ Čo ti je? Nie! Budem hádať. Nevyspal si sa. Tie kruhy pod očami sú hrozne."
Zamrmlal a prehliadol si ma od hlavy až po päty.
Prekrútil som očami a sadol si na miesto.
Vytiahol som si učebnice a položil si hlavu na lavicu.
Keď zazvonilo, myklo ma a rýchlo som zdvihol hlavu do vzduchu.
Ani som si nevšimol že prišiel brunet s modrými očami.
Jeho vyraz bol neutrálny.
No na jeho tvári sa objavilo mierne zamračenie, keď si všimol môj pohľad zabodnutý na ňom..
Snažil sa to ignorovať.
Videl som to.
Po pár sekundách sa otočil tvárou ku mne.
Nevedel som nič vyčítať z jeho pohladu.
Zadíval som sa do jeho očí.
Nikdy som tak krásne modré a čisté oci nevidel.
Pobrali farbu moriam a nebesiam.
Krásu prírody.
A nevinnosť anjelom.
V jeho očiach som sa topil hádam aj pár minut.
Našiel som v nich niečo neindifikovatelné.
Niečo, čo som nikdy u nikoho nevidel...
Z môjho premýšľania ma vytrhol až zvuk zvončeka.
———
„ Harrold, môžeš láskavo dávať pozor?!"
Skríkol učiteľ francúzštiny.
Môj pohľad mi vyletel do vzduchu.
Neverím že som zaspal.
Zaklipkal som očami a pohľad stočil na bruneta vedľa mňa.
„ Kde sme?"
Drgol som doňho v snahe zistiť čo berieme.
„ Pozor! Skoro si mi pokazil pätnásťminútovú robotu!"
Skríkol potichu brunet.
Otrávene som prekrútil očami a zadíval sa cez okno.
———
„ Strana 28, máme si prečítať text a následne napísať opis..."
Mraukol po chvíli.
Otvoril som učebnicu na potrebnej strane a začal čítať.
Po prečítaní som pozrel na úlohu pod tým
Décrivez votre camarade de classe en 10 phrases.
Prihlásil som sa.
„ Pán učiteľ? Môžeme opísať akéhokoľvek spolužiaka?"
Opýtal som sa.
„ Nie Harry. Máš opísať svojho spolusediaceho. Už som to hovoril."
Zabrblal a otočil sa k tabuli.
Frustrovane som si prešiel cez vlasy a obzrel sa za brunetom ktorý sa uškvrnal na papier pred sebou.
Povzdychol som si a začal písať.
Cheveux bruns fins. Lèvres étroites de belle couleur rouge. Joues roses et peau blanche comme un mur. Petites mains, petits pieds. Belle silhouette basse. Beau cul, juste dans la main. Sweat large gris dans lequel il se perd. Oméga doré. C'est Louis Tomlinson.
Trvalo mi to vymyslieť asi 15 minút.
Zatiaľ čo ja som bojoval s písmom, Louis sa chcetal na nejakom lístočku.
Prekrútil som očami a dopísal poslednú vetu.
O pár minút neskôr sa ozval učiteľ.
„ Dobre žiaci. Máme posledných 15 minut. Prečítate to. Ideme rad za radom. Začne Sage."
Podal slovo, spolužiačke a ona začala čítať.
Nemám ju veľmi v láske.
Škriklavý hlas. A Červené vlasy jej tomu nepomáhajú.
Mal som to celkom na háku.
Nedával som pozor a potom to tak aj dopadlo.
Zpozornel som až keď učiteľ vyvolal Louisa.
„ No takže ehm.."
„Les yeux verts comme l'herbe dans un pré. Des boucles brunes qui tombent dans votre beau visage. visage d'un ange. Belles lèvres charnues. Des trous dans les joues lorsque vous souriez. Vos tatouages ​​corporels feront de vous qui vous êtes. Ce sont vos décorations. Corps musclé semblable à un bodybuilder. Beau corps, beau visage. C'est toi, Harry Styles.."
Prečítal koktavo a moja sánka pristala dakde na zemi.
Toto si ten chlapec o mne myslí?
Mal by som zvážiť svoje chovanie k nemu...
„ Harry. Si na rade. A nehypnotizuj tu omegu pohľadom."
Prerušil ma hlas v mojom premýšľaní.
Iba som Prikývol a začal čítať:
„Vous avez les yeux bleus comme le paradis. Cheveux bruns fins. Lèvres étroites de belle couleur rouge. Joues roses et peau blanche comme un mur. Petites mains, petits pieds. Belle silhouette basse. Beau cul, juste dans la main. Sweat large gris dans lequel il se perd. C'est Loui Tomlinson..."
Prečítal som text napísaný na papieri a jedným očkom sa pozrel na Louisa.
„ Wow.."
Vydýchol a venoval mi úsmev.
Žmurkol som naňho a svoj pohľad stočil k učiteľovi ktorý podal slovo spolužiakom v ďalšom rade.

DOBRE! Mám dosť na dnes. Ludiaaaa za pár dni sú Vianoce! A TO ZNAMENAAAA?
LOU BUDE MAŤ 29 ROKOOV!
Achjooo to uteká.
No nič. Dnes 1120 slov.
Užívajte dník 💚💙💚💙
+ ak by ste chceli vidieť preklad..
Louisov sloh:
Zelené oči ako tráva na lúke. Hnedé kučery padajúce do tvojej krásnej tvare. tvár anjlela. Nádherné plne pery. Jamky v lícach keď sa usmievaš. Tvoje tetovania na tele ťa robia tým kým si. Sú tvoje ozdoby. Svalnaté telo ako od kulturistu. Nádherné telo, nádherná tvár. To si ty Harry Styles
Harryho sloh:
Modré oči ako nebo. Jemné hnedé vlasy. Úzke pery krásnej červenej farby. Ružové líca a biela pokožka ako stena. Malé ruky, malé nohy. Krásna nízka silueta. Pekný zadok, priamo do ruky. Veľká šedá mikina, v ktorej sa stratí. Si krásny, malý človiečik. Si jediný Loui Tomlinson.