TO BE SO LONELY / L.S / ABO

5.

———
Ráno ma prebudili slnečné lúče.
Pretrel som si oči a až vtedy si uvedomil že niesom doma a neviem ani kolko je hodín.
Hneď som si vspomenul na včerajšiu noc, vďaka telu ktoré ma objíma asi celú noc.
Pomaly aby sa nezobudil som opustil jeho postel a obliekol sa.
Na mobile kde mi ukazovalo chabých 15 percent som mal jednu správu od sestri a mami.
Povzdychol som si a poctivo odignoroval obydve správy.
Okrem sprav som si všimol čas.
Bolo niečo po ôsmej tak som si zobral všetky zvyšné veci a vypratal sa z domu.
Cestou domov som si prehrabol vlasy, lebo presne viem ako vyzeram po takejto noci.
Vkradol som sa do domu kde bolo chvalabohu ticho.
Rýchlo som si z izby zobral tašku a letel do školy.
Našťastie prvú hodinu v štvrtky nemáme.
Vstúpil som do triedy kde som sa usadil na moje nové miesto.
Mladý tu ešte nebol.
Chvalabohu.
Vybral som si rýchlo veci z tašky a namieril si to k Liamovi.
Ten sa rozprával s Horanom.
No super.
To mi je kamarát.
Nahradí ma nejakou betou, ktorou sa pozná ledva dva dni...
Oprel som si ruky o lavicu a zadíval sa na tých dvoch ktorý zjavne nepostrehli moju prítomnosť.
„ Ou. Ahoj Harry."
Uškvrul sa, keď si všimol mňa aj môj vraždiaci pohlaď na oboch.
„ No dobré ráno stará mama."
Prevrátil som očami.
„ Neprevracaj tými očami a radšej mi povedz s kým si si užil. Neskutočne smrdíš. To si nemohol vliezť do sprchy?!"
Zapchal si nos a ja som sa uškvrul na betu ktorá na nás nechápavo hľadela.
„ Bol si v bare že?"
Opýtal sa rečnícku otázku.
Ani sa ju nemusel pýtať.
On vie na ňu odpoveď.
„ Uhm super...Budem rád ak sa po telesnej poriadne vydrhneš. Som zvedavý ako sa bude sedieť Louisovi."
Na oplátku teraz prevrátil očami on.
„ Ešte niečo mami?"
Zamrmlal som.
„ Áno. O dva týždne sa koná party u mňa..."
Pre tento krát sa ozvala aj blonďatá beta vedľa Liama.
„ A?"
Nadvihol som obočie.
„ Čakám že s Liamom prídete."
Pípol potichu a zameral sa na svoje prsty.
„ Áno. Radi prídeme. Však Harrold?"
Prikývol Liam a svoj pohľad stočil ku mne.
Povzdychol som si a prehrabol si vlasy.
„ Áno prídeme.."
Zahrmel som podráždene a vydal sa k svojej lavici.
Na moje prekvapenie, akurát do triedy vbehla omega nad ktorou som rozmýšľal celý včerajší deň.
Vybral sa k mojej lavici.
Teda..k našej..
Svoj pohľad som stočil k učebniciam na lavici.
Než som sa stihol len nadýchnuť, započul som len krik a na to rachot.
Moja hlava vytreštila do vzduchu.
Bol to Louis.
Bol rozcapený na zemi.
Prekvapene som zažmurkal a Uchechtol sa. Postavil som sa z lavice a išiel mu pomôcť na nohy, keďže skoro celá trieda na neho čumela s kryvími úsmevmi.
„ Hľadáš tam niečo konkrétne?"
Neodpustil som si poznámku.
Pomaly vzhliadol ku mne, no zmohol sa len na chabé pokrútenie hlavou.
„ Tak poď hore."
Povzdychol som si a ponúkol mu ruku.
On len zaklipkal očami no prijal ju.
Vyšvihol som ho do vzduchu ale stále som nepúšťal jeho ruku.
Len čo sa nadychol, z mojej ruky sa vytrhol a zapchal si nos.
„ Pre boha..Prečo tak smrdíš? A prečo je z teba cítiť druhú omegu?"
No super...
To až tak ma cítiť?
„ To ťa nemusí zaujímať."
Zavrčal som a obišiel ho.

Najradšej by som si nafackovala.
Chudák Loui.
Dúfam že si zatiaľ to čítanie užívate ako ja.
Chcem sa ospravedlniť že nevychádzajú tak pravidelne kapitoly, no nestíham 😔
Ale!
Budúce kapitoly budú oveľa zaujímavejšie a máte sa na čo tešiť 😏😁
Užívajte dník ✌🏻💚💙💚💙