TO BE SO LONELY / L.S / ABO

1.

HARRY
Nestíham do školy. Zase...
Ako to býva zvykom, prehrabnem si svoje kučery, urobím si rannú hygienu a padám do školy.
Dnes by konkrétne mal prísť do mojej triedy nováčik.
Od učiteľa sme dostali malo informácií o ňom, ale vieme že je omega.
Chudák...on si nás ešte užije.
Pristihnem sa ako sa uškieram na školskú skrinku.
Ani som nepostihol že som v budove školy.
Uchechtol som sa sám pre seba a vbehol do triedy.
„ HARROLD! Môžeš mi láskavo povedať prečo si znovu pozde?!"
Skríkol na mňa náš triedny učiteľ.
Je to celkom pohoďák ale je na môj vkus až príliš prísny.
„ Prepáčte pán učiteľ. Už sa to nebude opakovať."
Odrecitoval som tuto vetu ako básničku.
Sadol som si do lavice vedľa môjho dobrého kamaráta Liama.
„ Kde sa túlaš? Budem hádať...zas si mal doma nejakú omegu že?"
Zasmial sa a ja som do neho drgol lakťom.
„ To je milé pozdravenie."
Ironicky som sa na neho usmial.
„ Sorry bracho. Čum, mladý vyzerá byť z tvojej prítomnosti celkom mimo."
Ukázal na novú omegu pred tabuľou.
Keď som sa poriadne nadychol zacítil som vo vzduchu veľmi príjemnú vôňu. Nasal som znovu a premeral si mladého znovu.
Keď si všimol môj pohľad, naschval som si zakusol do pery a uškvrnul som sa.
On len zčervenal a odvrátil odomna pohľad.
„ Dobre Loui, teraz sa popresadzame. Lebo ako vidím Payne a Styles majú vlastnú debatu. Môžete im neskôr poďakovať."
Prepálil nás pohľadom.
Obaja sme si vedomí že sme sa nerozprávali. Ale kašlať na to..
Na druhých hodinách sa aj tak presadíme naspäť.
„ Takže...Uhm..Horan a Payne."
Ozval sa po piatich minútach zapisovania do notesu.
Pravedpodobne robil zasadací poriadok.
„ Tak to si nerob srandu."
Počul som ako Liam niečo zašomral a zobral si veci aj s taškou mieriac do druhého radu k oknu vedľa blonďáka.
Uchechtol som sa a pavúk v rohu miestnosti bol momentálne najzaujímavejší bod.
„ Styles a Tomlinson."
Zbystril som keď vyslovil moje priezvisko.
Lewis? Asi? Pred tabuľou len sčervenal a po pár sekundách sa pohol smerom ku mne.
Sadol si na miesto, kde ešte pred dvomi minútami sedel Liam.
Jeho vôňa je veľmi výrazná a príjemná.
Vedel by som ju nasávať hodiny.
Keď som si periferne všimol že mladý na mňa civí, svôj pohľad som stočil k nemu a nadvihol obočie.
„ Nevieš rozprávať?"
Pretrhol som ticho medzi nami.
On iba zaklipkal očami a vydal zo seba veľmi chabé 'uhm'.
„ Ako ti mám veriť, keď si za ten čas čo som tu nevidal ani hlásku?"
Musel som sa držať aby som si udržal vážnu tvar.
„ Ehm..Som Lo-u-Louis.."
Vydal zo seba a ja som sa zasmial.
„ Máš hlas ako dievča Lewis."
Uskvrnul som sa a prehrabol si vlasy.
Na jeho tvári svietil však len ublížený vyraz.
Možno som to prepiskol.
Ale čo už.
Niekto taký tu musí byť.
S vrašteným obočím sa otočil naspäť k tabuli kde už učiteľ vysvetľoval nejaké učivo.
Hodina sa tiahla strašne dlho.
Keď som sa dočkal konečne zvonenia, zdvihol som sa a mieril preč z triedy.
No pred tým než som stihol vyist z triedy ma učiteľ zastavil.
„ Za trest, ukážeš Louisovi celú školu."
Položil mi ruku na rameno, poťapkal ma a odišiel.
Hlasno som si povzdychol a otočil sa na päte mieriac k omege.
„ Poď. Ukážem ti školu."
Zabrblal som.
On ignor.
Písal si nejaké poznámky ešte z tabule.
Pretočil som očami a zastal si pred neho.
„ Mám ti ukázať triedu."
Povedal som o čosi hlasnejšie.
„ Čo si hluchý?!"
Zavrčal som a buchol som päsťou po lavici.
On nadskočil a pozrel mi do očí.
„ Okamžite. Sa. Zdvihni."
Precedil som cez zuby.
V mojej krvi už kolovala zlosť.
Neskutočne ma ten krpec sral.
On nič nespravil.
„ A dosť."
Zhúkol som a schytil som ho za rukáv flanelovej košele ťahajuc ho k východu.
Hneď ako som vyšiel z triedy nalepil som ho na stenu.
„ A teraz počúvaj. Toto sa už nebude opakovať! Toto je moja škola! Každý ma tu poslúcha! Ty nebudeš výnimkou! Takže okamžite prestaň s týmto divadielkom, inak ti tu každý urobi zo života peklo, vrátane mňa!"
Vyprskol som naňho stále divajúc sa do jeho očí.
„ Toto nebol môj nápad! Učiteľ mi povedal nech ti poukazujem školu! Ale ja sa na to môžem vysrať! Takže nerob blbosti."
Dodal som a v jeho očiach sa zrkadlil strach a rešpekt.
Konečne...
Jeho oci boli tiež mierne červené. Ak sa tu rozplače, prisaham že ho pretrhnem!
Odlepil som sa od jeho tela a on si pretrel oči plných sĺz.