Predtým ako som ťa spoznal

26. Pokus o rande

„Prepáč že meškám!" povedala som ospravedlňujúco keď som dobehla do reštaurácie kde ma už čakal Scorpius a spokojne pil kávu. „To nevadí... na teba sa oplatí počkať." chcela som povedať ďakujem ale keď som si uvedomila čo vlastne povedal trochu ma to zaskočilo. Nakoniec sa mi to ale aj tak podarilo vysloviť: „Ďakujem." síce trochu koktavejšie ale to nevadí. „Takže o čom si to so mnou chcel hovoriť?" opýtala som sa na rovinu. „Nedáme si najprv obed?" navrhol pokojne. Vlastne som bola poriadne hladná takže som to naozaj uvítala. „Povedz Lily ako sa ti páči tvoja práca?" opýtal sa ma odrazu pomedzi jedlo. „Baví ma to naozaj. Môžem využiť kreativitu ako chcem...teda v rámci možností ako chcem ale väčšinou nemám úplne presné podmienky a môžem sa so všetkým vyhrať." Scorpius ma pozorne počúval a pritom odpíjal z vína ktoré sme si objednali k jedlu. 

„Chceš to robiť aj ďalej?" „Zatiaľ áno ale som rada že ma tam nič konkrétne nedrží. Vieš mám možnosť hocikedy začať robiť niečo iné. Niekedy je práca s ľuďmi poriadne únavná a hlavne keď musím vybaviť toľko vecí, stále len lietam po celej krajine." Ešte asi pol hodinu som mu hovorila o svojej práci keď som si uvedomila že on nepovedal takmer nič. Vyzeralo že ho ale baví ma počúvať. „A čo ty a tvoja práca? Al mi spomenul niečo o chovnej dračej stanici." nahodila som túto tému čo sa mi výborne hodilo vzhľadom na okolnosti. Scorpius sa uchechtol: „To bol len taký nápad. Vieš ako je na tom môj otec...teda ako bol skôr než si prišla ty." Po tejto vete som sa cítila trošku nervózne a tak som si namiesto nejakej odpovede radšej odpila z vína.

„Chcem tým povedať že si myslím že odo mňa nie je správne byť stále preč a teraz keď odcestovala aj babka. Chcem byť doma. Myslím že sme premárnili už príliš veľa času obchádzaním sa. Lenže je to trochu zložité. Rumunsko mi ponúka viac možností čo sa týka práce s drakmi. Keby som mal možnosť rozbehnúť niečo tu urobil by som to ale...nemôžem si to dovoliť a vlastne ani neviem kde by som mal začať a Albus tiež nie. Ide mi z toho vybuchnúť hlava." Jeho tón hlasu ihneď zvážnel a táto téma ho zjavne vyčerpávala. „Prečo nepožiadaš o pomoc otca?" zaujímala som sa ale Scorpius ma ihneď odbil. 

„Ani náhodou môj otec toho za svoj život vybudoval až moc. Mal toľko trápenia ohľadom peňazí a investícií. Hoci peniaze na účtoch mal nie je ľahké ich správne použiť a už vôbec nie tak ako to celé tie roky robil on. Spomínam si aký z toho bol vždy vyčerpaný stále bol zasypaný papiermi a účtami, všetko muselo sedieť stále musel niečo platiť navyše a ja už nechcem aby sa takto trápil. On má túto časť života už za sebou. Chcem aby si už len užíval a oddychoval...teda pokiaľ mu to jeho povaha doloví." Za tými poslednými slovami sa jemne uškrnul. Uvedomila som si že Scorpius od svojho otca nepríme ani galeón a to mi robilo poriadne starosti hoci som si uvedomila že jeho slová sú riešením na tento problém. Ako povedal pán Malfoy má obrovské skúsenosti s peniazmi a veľkými investíciami a aj s tými správnymi ľuďmi ktorých potrebujem. V duchu som sa spokojne usmievala.

„Keď už sme pri mojom otcovi...to je jeden z dôvodov pre ktorý som ťa sem dnes pozval." No tak počkať jeden z dôvodov? Je ich viac? „Chcem sa ti úprimne poďakovať. Viem aký vie otec byť ale ty si z neho urobila človeka akým bol kedysi. Viem že úplne rovnaký už nebude nikdy ale podarilo sa ti roztopiť tú jeho ľadovú ulitu. Myslím že je na teba naozaj tak trochu naviazaný. Akosi má pocit že ty mu dokážeš pomôcť so všetkým čo ho práve trápi. Keď sme spolu hovorili povedal že si mu radila ako sa má ku mne postaviť a o čom je načase hovoriť. Si naozaj veľmi výnimočná Lily Potterová." Povedal s úsmevom a ja som cítila ako mi jemne červenejú líca. Netušila som prečo ale ako sedel oproti mne a jemne sa na mňa usmieval cítila som sa zvláštne. Nechcela som nič povedať len na neho hľadieť a užívať si tú chvíľu. Po chvíli sa jeho úsmev zväčšil a mne sa naskytol krásny pohľad na jeho dokonalý úsmev. 

„Aký bol ten ďalší dôvod prečo si ma sem pozval?" opýtala som sa skôr ako by to začalo byť divné a ja by som na neho zízala ešte Ďalších desať minút. „No...po pravde...Keď som ťa v piatok uvidel a po tom ako sme spolu hovorili....chcel som ťa ešte raz vidieť a vďaka tomu s otcom som našiel odvahu aby som ťa vôbec zavolal von." Povedal pričom sa nervózne uchechtol. „Tak počkaj ty si si v skutočnosti nechcel baviť o tvojom otcovi ale využil si to ako zámienku aby si ma pozval na rande?" Zhrnula som si to neveriacky načo Scorpius jemne prikývol. „Myslel som že by si moje pozvanie inak nepriala tak som to skúsil aspoň takto." Mykol plecami a nervózne točil prsteňom na ľavej ruke. „Prečo myslíš že by som s tebou nešla na rande?" 

„Pretože keď sme sa videli naposledy bol som namyslený idiot." „No to si teda bol." uznala som vážne ale hneď potom som sa rozosmiala. „Ale už taký nie som prisahám." rýchlo sa snažil brániť ale ja som to nepotrebovala. Akosi som už vedela že to nie je ten Scorpius Malfoy, ktorého som si pamätala zo školy. Ale nemohla som mu to predsa takto uľahčiť no nie? „Dám ti šancu dokázať mi to." Povedala som spokojne a keď som pozrela koľko je hodín došlo mi že už musím ísť. Čakali ma totiž veľmi náročné dva dni. „Takže so mnou pôjdeš na oficiálne rande?" Opýtal sa s tým svojím typickým úskrnom. Niektoré veci sa zjavne nikdy nezmenia. „Nie." Odvetila som čím som ho zarazila. 

„Povedala som že ti dám šancu dokázať mi že už nie si ten namyslený povýšenecký sebecký a sukričkársky idiot a až potom s tebou pôjdem na rande...teda ak ti to stojí za tú námahu." V jeho očiach sa zablislo a ihneď mi pomohol obliecť si kabát. „Zvládol som byť sedem hodín zavretý v klietke s ranením nervóznym chvostorožcom takže myslím že zvládnem získať pozornosť Lily Potterovej." Povedal sebavedomo ale ja som sa uštipačne zasmiala. „To si len myslíš, uvidíme ale či to naozaj dokážeš." S úškrnom som na neho žmurkla a potom som mu dala jemný bozk na líce na rozlúčku.