Predtým ako som ťa spoznal

2. Zoznámenie

Zvyšok návštevy prebehol uvoľnene, Lily sa hrala s malou Miou a Rose mohla konečne upratať dom bez toho aby sa bála o svoju dcéru že si ublíži. Tesne pred pol druhou sa Lily rozlúčila a odmiestila do malého mestečka Wiltshire v Škótsku. Objavila sa uprostred námestia plného trhov a veselých ľudí. Dobrá lokalita, pomyslela si Lily. „Prepačte ako sa dostanem s sídlu Malfoyovcov?" Opýtala sa Lily náhodnej pani s dvomi deťmi ktorá išla okolo. „Len rovno moja drahá hlboko do lesa, nemôžete to minúť." Lily slušne poďakovala a vybrala sa na cestu. Trvalo to akosi dlhšie ako predpokladala. Kráčala prázdnou cestou do lesa a stále nič na dohľad. Asi po 15 minútach chôdze do kopca konečne zbadala obrovskú bránu pokračujúcu mohutným múrom pozdĺž celého pozemku.

Žiadny zvonček. Lily skúšala stláčať do múru či tam nie je nejaký skrytý zvonček alebo niečo podobné ale nič. „Halooo pán Malfoy?!" Skúšala zakričať ale nič. Veď jasné ako ju asi tak mohol počuť keď vzdialenosť od brány k domu bol ďalší kilometer. „Tak fajn Lily toto je len začiatok nemôže ťa to odradiť... navyše bod jeden... nainštalovať zvonček." Povedala si sama pre seba a začala liesť na bránu. Keď preliezala bránu akosi zle stúpila a odrazu spadla dolu. Z troch metrov. Skvelé. „Do riti!" Zanadávala a pozbierala sa zo zeme.

Chvala bohu ma dverách zvonček bol! Zazvonila a čakala na príchod pána domu. Ale ten neprichádzal. Odrazu sa dvere otvorili. „Meškáte slečna." Odstúpil aby mohla Lily vojsť. „Aj vám dobrý deň pane." Povedala milo. O nie týmto ma neodplašíte. Pomyslela si Lily priebojne. „Ako ste sa dostali ku dverám?" Opýtal sa bez akéhokoľvek náznaku prekvapenia. „Preliezla som bránu." Priznala Lily s neistotou či má byť na to hrdá alebo sa má hanbiť. „Prečo ste nezvolili?" „Lebo nemáte zvonček." Precedila Lily pomedzi zuby. Ten chlap si zo mňa robí srandu, napadlo ju.

Z pohľadu Lily

„Hmm, zabudol som na to." Jasné, robí si so mňa srandu. Do pekla. „Takže... kde začneme?" Opýtala som sa z nádejou že sa to trochu rozbehne. Vtedy som sa okolo seba poriadne poobzerala a zistila som že som sa asi ocitla v inom svete. Bolo to obrovské, už len vstupná hala bola ako z rozprávky. Všetko bolo ale akési tmavé. Fakle horeli v stojanoch na stenách a závesy boli zatiahnuté. Dosť zvláštne keďže vonku svietilo slnko. „To mi povedzte vy je to vaša práca." To ma akosi vytrhlo z toho zapozerania na tú majestátnosť. „Potrebujem vedieť do akého rozsahu chcete tento....dom... prerobiť." Netušila som ako toto sídlo nazvať veď to nebol dom pre jednu rodinu ale pre pol dediny!

„Prepokladám že Markus vám už nahovoril že keď sa posnažíte manor predám...o tom však nie som presvedčený. Pochopte je to majetok mojej rodiny už celé generácie takže nechcem aby ho niekto nedajbože zbúral. Istým spôsobom je všetko v tomto dome starožitnosťou. Dúfam že mi možno pomôžete na konci zistiť vhodný spôsob ako môžem tento dom využiť na... dobré účely." Chápavo som prikývla. „Podľa mňa by to s vašim povolaním mohlo byť vhodné na nejaké zariadenie pre deti ako detský domov alebo..." „Udivuje ma vaša energia ale upokojte sa povedal som že o tom možno diskutovať na konci tejto spolupráce. Ako prvé mi povedzte čo potrebujete vedieť a vidieť na tomto sídle."

Zhlboka som sa nadýchla a začala rýchlo rozmýšľať ako v práci. „Potrebujem vedieť rozlohu domu a pozemku, počet všetkých miestností rozdelených podľa účelu a koľko miesta zaberá neobyvateľná časť ako schody, dvojité steny a všetky steny a miesta ktoré sa nedajú búrať akože kde sú trezory nosné steny, piliere a tak ďalej." Cítila som sa hrdo a profesionálne presne tak ako som chcela. Hoci pán Malfoy bol stále nad vecou. Bol to veľmi vážený muž. Aj teraz hoci bol doma bol oblečený v drahom čiernom obleku dokonale upravený a navoňaný. Musím uznať že tá kolinska bola viac než dokonalá.

„V poriadku, rád by som vám dal plány domu ale žiaľ žiadne neexistujú takže... Vy máte jedinú možnosť a to prejsť si celý dom a... zapamätať si to. Jediné čo vám môžem povedať je že sa tu nachádza 50 izieb. Všetky miestnosti sú dostatočne veľké a môžu byť obývané. Má v podstate tri poschodia a štvrté je šesť napojených komnát. Jedna je spojená pretože tam je knižnica od prízemia až po komnatu. Tri sú obývané izby jedna je moja spálňa, druhá izba môjho syna a tretia izba mojej matky. V jednej mala moja manželka ateliér na maľovanie a posledná patrí domácim škriatkom ktorý sa tu o všetko starajú." Rýchlo som si všetko v skratkách zapisovala. Toto nesmiem pokašľať mám len jeden pokus na túto príležitosť.

„Skvelé ukážete mi zvyšok alebo budeme len stáť v predsieni?" Opýtala som sa sebavedomo. „Iste, tadiaľto." Rukou naznačil smer a vykročil. Asi dve hodiny sme chodili sem a tam po dome. Netuším kde sme boli a pravdepodobne keby ma tam nechal blúdila by som tam ešte rok, kto vie možno ešte dlhšie. Nemala som si dať tie opätky, hovorila som si keď sme prešli už asi dvesto schodov. Napokon sme sa zastavili v jednom zo salónov, ktorý vyzeral celkom pravidelne obývaný. Pán Malfoy mi ponúkol aby som si sadla a on si sadol do kresla oproti mne. „Takže slečna... Potterová." Pred mojím menom urobil krátku pauzu. Povrchné aj na takého váženého človeka. „Do kedy potrebujete čas aby ste priniesli nejaké návrhy?"

Dobre Lily, mysli diplomaticky. „Viete pane ešte stále neviem akú máte predstavu o rekonštrukcii." Kým som zo seba vypotila aspoň akú takú schopnú vetu on si nalial zlatistú tekutinu do whisky pohára. „Dáte si?" Opýtal sa dajme tomu že milo. „Nie ďakujem ja nepijem." „To je dobre." Usúdil a odpil si zo svojho nápoja. „Ako iste viete a mali ste aj možnosť vidieť to...toto miesto je veľmi pochmúrne a tmavé. Ocenil by som keby ste si predstavili že toto je.... váš dom a chcete mu vrátiť tu majestátnosť s ktorou bol postavený. Viem ako vynikáte vo svojej práci a preto do vás vložím plnú dôveru a som otvorený vašim vlastným nápadom. Bolo by dobré keby sme na to išli postupne."

Ostala som prekvapene zízať s otvorenými ústami. Ten chlap odo mňa chce aby som prestavala tento barák podľa seba? Mám voľné ruky a môžem robiť čokoľvek chcem. Mám z toho urobiť zámok bez akýchkoľvek zábran. „Mám ešte jednu otázku, majestátne ako to bolo postavené...chcete aby to bolo sídlo z čias kedy ho postavili alebo aby to bol zámok tejto doby?" Zdalo sa že pán Malfoy ocenil moju otázku.

„Bol by som nerád keby odtiaľto zmizli niektoré starožitnosti ktoré sú znakom všetkého toho luxusu a boli by zamenené za muklovské elektrospotrebiče a digitálne vychytávky ale na druhej strane sme v 21. Storočí a tie fakle ktoré musia škriatkovia zapaľovať je...je to trochu gýčové." To bolo všetko čo som potrebovala počuť. Spokojne som zavrela notes a vložila si ho do kabelky. „O tri dni viem priniesť prvé návrhy mojej predstavy." Postavila som sa na odchod a pán Malfoy ma odprevadil až k bráne. „Tak teda vo štvrtok vás tu budem čakať, ráno o 9, aby ste...nemuseli opäť liezť cez bránu." Pripomenul mi môj dnešný prešľap s uštipačným úškrnom a jedným švihom prútika sa brána so škrípaním otvorila.

„Ako ste sem prišli slečna, z mesta myslím." „Pešo." Odpovedala som jednoducho. „Viete pred manor sa premiestniť nedá je chránený kúzlom. Mali by ste si zohnať auto." „Ja nemám vodičák." Povedala som a mykla som pritom plecami. „Aha. Tak dovidenia." Ten človek vie iného odbiť ako nikto iný. Ani som sa nestihla spamätať a brána sa za mnou zatvorila. Kým s zišla do dediny vyzula som si tie sprosté topánky a hodila ich do kabelky. Do toho dňa som si ani neuvedomil aká je veľká a koľko sa toho do nej vojde. Pred mestečkom som sa odmiestila do Godrikovej úžľabiny.