Predtým ako som ťa spoznal

7. Krásna hudba

„No keď som ho videl naposledy tak fungoval." Zmätene som si premerala Draca Malfoya. „Vy ste vedeli že je tu?" Takýto klenot nechá zahádzaný starým nabytkom? Ten chlap je blázon! „Iste že viem je môj." Ale nehovorte. Zrejme spozoroval tu iróniu v mojej tvári. „Chcem povedať že to bol dar....od mojej sesternice keď som bol ešte dieťa. Keď zomrela odložil som ho sem a vtedy ešte fungoval takže by mal aj teraz. Deti sa mu určite potešia." Uzavrel debatu a premiestnil ho von. Chcela som sa opýtať či ho dostal od Nymphadory Teddyho mami ale spomenula som si na slová Rose. Príliš osobné. Už takto to bolo zvláštne.

Keď bola celá miestnosť vyprataná unavene som si sadla do posledného kresla ktoré tam ostalo. „Konečne." Povzdychla som víťazoslávne. „Toto je tá koncertná miestnosť? Alebo tanečná sála?" Zaujímala som sa. Bola to veľká miestnosť keby sa tu tancovala vošlo by sem aspoň 50 ľudí. „Ou...na toto som tiež akosi zabudol. Toto je vstupná sála kde sa odovzdávali kabáty a kabelky a prijímali pozvánky na základe ktorých vás potom pustili ďalej." Vyskočila som na to kreslo až sa mi jedna noha zaborila medzi jeho matrace a to narušilo moju rovnováhu a skoro som spadla rovno na zem.

„Chcete mi povedať že toto je len...v podstate šatňa a vchod?!" Vykríkla som neveriacky. „Áno." Prikývol akoby nič. „Tak kde sú tie obrovské sály ma tancovanie a pre kapelu?" Strávili sme pol dňa vypratavaním šatne? V tomto dome prídem o mladosť prisahám. „Hneď za týmito dverami je jedna tanečná sála, na pravo je bufetová miestnosť ktorá bola otvorená počas večierkou ako...no ako bufet a bar a za ním je kuchyňa, ktorá stále dopĺňala bufet samozrejme tam hostia nemali prístup. Na ľavo od sály je salónik kde sa dalo sedieť v kreslách ak ste netancovali. Tretie dvere zo sály vedú do druhej tanečnej sály ktorá je prepojená s koncertnou sálou z ktorej sa dá dostať na zadnú záhradu kde boli vonkajšie tanečné parkety postavené v altánkoch."

Tak po tomto ma nedokáže prekvapiť už naozaj nič. „Zabudli ste predtým na pár miestností." Podotkla som. To bolo jediné čo som dokázala zo seba dostať.   „Nebol som tu dole 40 rokov a za ten čas som na to ani nepomyslel.... vlastne v tejto chvíli som sám prekvapený koľko tu toho je." „Vy ste prekvapený? Čo mám asi tak povedať ja?!" Neodpustila som si načo sa na moje prekvapenie pán Malfoy zasmial. „Budeme pokračovať zajtra?"  Opýtal sa ma milo. Naozaj sa práve zaujíma o to čo chcem ja? Začínam mať pocit že tohto chlapa vôbec nepoznám tak dobre ako som si myslela. Akoby to bol úplne iný človek ako ten o ktorom som počúvala od rodiny.

„Nie čím viac toho budeme mať za sebou tým lepšie." Teraz len mykol plecami typu "ako chceš" a presunul sa k ďalším masívnym dverám v strede miestnosti. Takže za tými dverami je tanečná sála. Konečne. Pán Malfoy otvoril dvere a mne spadla sánka až na zem. Zodvihla som si sveter z toho kresla na ktorom som ešte pred chvíľou sedela a prehodnotila svoje posledné slová. „Uvidíme sa zajtra o pol druhej, dobrú noc." Popriala som mu s úplnou vážnosťou. „Ste vtipná slečna Potterová. Dobrú noc. Vyprevadím vás." Ponúkol sa a zatvoril tie dvere za ktorými sa nachádzali HORY vecí. Do pekla veď to tam vyzerá ako v núdzovej miestnosti na miestne kde je všetko skryté.

„Čo ten nábytok?" „To nechajte na mňa mám pár známych čo to odvezú tým správnym ľuďom." Usmiala som sa na rozlúčku a dala sa na odchod. Bola som rada že toto nemusím vybavovať ja. Brala som to ako oplatenie za ten večer s jeho papiermi. „Ako idete do mesta slečna Potterová?" „Stále pešo pán Malfoy." Odpovedala som s úsmevom a veselým krokom s poskakovaním som odchádzala z pozemku Draca Malfoya.

Za päť pol druhej. Pekne Lily. Po takmer dvoch týždňoch je fajn prísť načas. Hneď ako som otvorila dvere prekvapilo ma ze tam pán Malfoy nečakal a že všade bolo ticho. Myslela som že bude pracovať tak som vybehla do jeho pracovne a klopala a klopala ale nič. Skúsila som kľučku bolo otvorené tak som len očkom nazrela dnu ale nikto tam nebol. Na stole bol prázdny pohár od kávy. Pristúpila som k nemu aby som zistila či je šálka ešte teplá. Nebola. Zrejme tu nebol už pár hodín. Až teraz som si všimla rámček ktorý bol otočený fotkou nadol.

Zodvihla som ho a bol na nej pán Malfoy ale tak o 20 rokov mladší a pekná blondína v jeho veku s malým bábätkom na rukách. On ju objímal a obaja sa usmievali. Dieťatko v jej náručí sa usmievalo a naťahovalo malú ručičku k svojmu ockovi. Bol to malý Scorpius, pán Malfoy a jeho zosnulá manželka pani Astoria Malfoyová. Zabolelo ma pri srdci pri pohľade na tú fotku. Ako veľmi musel pán Malfoy vo vnútri trpieť? Uvedomila som si že teraz tu nieje úplne ticho. Vrátila som fotku na miesto a potichu som vyšla z pracovne.

Pomaly som kráčala za krásnym zvukom ktorý sa rozliehal po prázdnom dome. Vychádzal odniekiaľ z druhej strany domu a ja som sa rozhodla ísť za ním. Nebol to obyčajný zvuk bola hudba. Krásna hudba. Išla som za ňou cez prázdne tmavé chodby až do zvláštnej miestnosti. Nebolo tam nič len pár pilierov, mramorová podlaha a obrovský krb. Sálala odtiaľ energia ktorá mi po celom tele spôsobovala zimomriavky. Bolo to strašidelné a chladné zároveň no ta hudba sa to snažila prekryť. Opatrne som vošla cez pootvorené dvere. Pán Malfoy sedel za piánom ktoré chcel ešte včera vyhodiť a hral na ňom. Nechcela som špehovať ale nemohla som sa odtrhnúť z miesta.

Po chvíli som sa pomaličky priblížila ale až k nemu a vtedy si ma všimol ale neotočil sa ku mne. Len prestal hrať a ruky nechal položené na klávesoch. Pomaly som si sadla vedľa neho. „Bolo to krásne." Zašepkala som úprimne. „Ste tu skoro slečna." Zasyčal pomedzi zuby. Zrejme nečakal že prídem skôr a uvidím ho tu. „Ste v poriadku? Ak chcete...so mnou sa môžte porozprávať." Kašľať na to. Videla som že bol smutný, niečo ho trápilo a mne to bolo ľúto. Vedela som, žiadne osobné rozhovory, ale čo som mala robiť? Tváriť sa akoby nič? Taká ja niesom. Jemne si ho chytila za ktorú ktorú mal stále položenú na klavíri a cítila som ako ho striaslo. „Na dnes by ste si asi mali zobrať voľno." Povedal ľadovo a okamžite svoju ruku vytrhol. Zavrel klavír tak prudko že mi tam skoro privrel prsty, len tak tak som stihla odtiahnuť ruku.