Predtým ako som ťa spoznal

16. Let

Dúfala som že sa tí dvaja dole neprizabijú kým sa vrátim. Ešte sa neozýval žiadny krik čo bolo dobré znamenie. „Môžeme ísť!" Vykríkla som kým som sa obúvala po ceste po schodoch. „Ahoj srdiečko a zavolaj mi keď dorazíš že si v poriadku." Povedal ocko starostlivo pričom sa zamračil na pána Malfoya. „Áno neboj sa ahoj ľúbim ťa." Rýchlo som ho objala a pobozkala som ho na líce. Pred domom parkovalo červené Ferrari na ktorom po mňa predtým prišiel Enzo. „Myslela som že ma vyzdvihne Enzo." Podotkla som keď sme nastúpili. „Nemáme na to čas ideme rovno na letisko." Odbil ma mrzuto. Namrzene som sa zamračila. „Už tu nie je môj otec môžete byť ku mne zase milý." Pán Malfoy prudko pribrzdil. Asi ho zaskočila moja poznámka.

„Fajn." Povedal a jemne sa uškrnul. „Ja nemám žiadnu letenku pane." Pripomenula som. „Nepotrebuješ ju. Pôjdeme mojím súkromným lietadlom." Prekvapene som otvorila ústa. Súkromné lietadlo? Existuje niečo čo ten chlap nemá? O pol hodinu sme dorazili na letisko ale nezastavili sme pred hlavnou budovou ale prešli sme súkromným vchodom priamo na príletovú dráhu kde bolo súkromné parkovisko a niekoľko drahých áut. „Prečo sme sa tam jednoducho neodmiestnili?" Napadlo ma keď nám vyberali veci z auta a odnášali ich do lietadla. „Pretože toto má väčší šmrnc." Žmurkol na mňa a pobral sa k lietadlu. Neveriacky som pretočila očami a rýchlo som ho dobehla.

Usadila som sa do pohodlnej koženej sedačky a končekmi prstov som prešla po mramorovom stolčeku predomnou. „Dostanem aj pohár luxusného šampanského na privítanie a osobného pracovníka?" Opýtala som sa ironicky a takmer som nedokázala uveriť vlastným očiam keď mi pán Malfoy podal pohár so zlatistou bublinkovou tekutinou. „A ten sluha nebude?" Neodpustila som si keď som si zobrala pohár. „Bohužiaľ." Naoko sklamane som si odpila. Musím uznať že bolo fakt výborné. „Mám ti odovzdať pozdrav od môjho syna, včera som s ním telefonoval." Vďačne som prikývla. Scorpius ma dal pozdravovať? Čo sa mu v Rumunsku minuli naivné frajerky? To preto sa aj Albus tak hná domov?

„Nemáš s mojim synom dobrý vzťah?" Opýtal sa pán Malfoy keď postrehol môj výraz tváre. „Nie som s ním taká kamarátka ako môj brat.... nepáčia sa mi ani na jednom z nich isté....veci." povedala som neutrálne. Nebola som si istá či pán Malfoy vie o Scorpiusovej obľube striedania dievčat. „Myslíš ich sukničkárstvo?" Opýtal sa ma narovinu a mne zabehli bublinky. Súhlasne som prikývla. „Viem o všetkom čo môj syn robí, vždy bol ku mne úprimný a priznal sa mi aj o tomto. Nehovorím že s tým súhlasím ale....ani ja som nebol vždy ku všetkým ženám férový a bohužiaľ je toto asi jedna z vecí ktoré má po mne. Dúfam však že si už konečne nájde nejaké dobré dievča a trochu sa skrotí."

Nevedela som čomu sa mi chce veriť menej. Buď tomu žeby sa Scorpius odrazu usadil pre jednu ženu alebo že pán Malfoy ktorý telom aj dušou stále miluje svoju jedinú manželku bol kedysi sukničkár. „Môžem sa opýtať niečo osobné?" Skúsila som opatrne. Keď súhlasne prikývol a vypil pritom svoj pohár šampanského zhlboka som sa nadýchla a opatrne som sa opýtala: „Koľko ste mali doteraz žien?" Moja otázka ho jednoznačne zaskočila pretože mu zabehlo a musel si niekoľkokrát poriadne odkašľať. „Ak mám byť úprimný tak celkom presne to neviem...." Začal pričom stále kašľal. „...Ale ak mám počítať nejaké zmysluplné vzťahy tak som mal len dva." Dokončil už zase viac menej vyrovnane.

„Môžem ešte jednu otázku?" Skúsila som znova a tentokrát položil pohár. „Áno, ale už radšej nepijem." Dodal ironicky načo som sa jemne zasmiala. „Prečo ste od smrti svojej manželky nemali iný vzťah?" Doteraz sa tváril celkom spokojne a pokojne ale keď som to vyslovila bol značne nervózny a nespokojný. Nechcel o tom hovoriť ale nanešťastie sme spolu boli zavretý v malom súkromnom lietadle niekoľko tisíc metrov nad zemou a nemali sme kde újsť. Ani jeden z nás. „Ja už nechcem inú ženu...ako som povedal mal som v živote dva vzťahy ktoré mali zmysel...miloval som dve ženy a o obe som prišiel." Povedal smutne a zase sa napil. Tentokrát to nebolo z chuti ale zo žiaľu.

„Myslíte že ak by ste niekedy znovu stretli ženu ktorý by ste milovali... dokázali by ste to?" Pokrútil hlavou pričom sa oprel do sedačky. „Neviem... ešte som takú nestretol." Vedela som že som z neho dostala viac než dosť a ďalšie otázky som už nevyslovovala aj keď som chcela vedieť voac o tej druhej žene ktorú nikdy predtým nespomenul. Namiesto toho sa slova ujal on. „Povedz Lily a čo ty? Máš priateľa?" Páčilo sa mi že neznie ako cle a mojej rodiny ktorý sa ma silou mocou snaží do niečoho dotlačiť a naznačiť mi žeby som si už mohla konečne niekoho nájsť. Jednoducho sa len zaujímal. „Nie...pred rokom som mala jedného ale... viete nebaví má riešiť detské hádky. V škole som si ich užila dosť ale už som z toho vyrástla a nájsť si chlapa v mojom veku ktorý sa nechová ako nadržaný pubertiak ktorý by zdupkal pri prvom probléme je takmer nemožné....vlastne som takého ešte nenašla." Zopakovala dom jeho slova a znudene som mykla plecami.

„To sa nečudujem." Naštvane som s buchotom položila pohár. Čo tým akože myslel? „Vážne?" Opýtala som sa podráždene aby som sa uistila že to fakt povedal. „Samozrejme. Okrem toho že si mladá a krásna žena si veľmi inteligentná, sebavedomá , pracovitá a pozeráš sa na svet ako dospelá zatiaľ čo veľa ľudí v tvojom veku len žúruje, pije a stále sa chce zabávať. Ty máš vyššiu úroveň nepotrebuješ chlapca ale chlapa. Si príliš úžasná na to aby si sa zahadzovala s hlupákmi." Polichotene som cítila ako som sa začínala červenať. Koktavo som poďakovala ale cítila som sa zvláštne tak som pozerala hocikde len nie jemu do očí. „Ste milý. Podľa mňa by ste si zaslúžili byť znova šťastný." Prehodila som len tak mimochodom ale viac som k tomu nepovedala nič. Bol to len môj názor nemala som právo sa do toho starať ale jednoducho som to chcela vysloviť.