it is what it is [13+]

15.chapter

"Lukáš!" zhúkla som po ňom keď som sa ho už tretíkrát spýtala na to isté a neodpovedal.

"Čo?" pretočila som oči a mávla rukou.

"Čo ti je?" zamračila som sa a založila si ruky na prsiach.

"Prečo sa na mňa pozeráš ako moja mama keď som niečo urobil? Prestaň, irituje ma to. Nič, čo by mi bolo?" odpovedal nervozne a pretrel si oči.

"Chodíš dojebaný poslesný týždeň tak sa pýtam čo sa deje. Nedá sa na teba pozerať, vyzeráš ako kôpka nešťastia a kazíš mi náladu."

"Dík." zazrel po mne. "Nie je mi nič len premýšlam." pohľadom som mu naznačila nech pokračuje. "Čo?"

"Boha.. nad čim pre-mý-šľaš?!" pretočila som oči ako už 100x za dnešný deň.

"To je súkromné." odpovedal a ja som zdvihla obočie.

"Ale no tak... viem o tebe viac ako ty sám o sebe..."

"Tak to teda nevieš." usmial sa a pokrčil obočie.

"Jasné že áno. Neprekvapíš ma ničím."

"Aj tak ti to nechcem povedať."

"Ako chceš. Feel free to tell me keď budeš chcieť." prikývol.

"Čo hovoríš na Sašku. Zlatá však?" zmenil tému a zahľadel sa na mňa.

"Áno je fajn."

"Žiarlila si?" usmial sa a ja som sa začervenala.

"Si toxický vieš o tom?"

"Ale no tak. To že sa pozriem na inú ženu ako si ty nie je toxické. A ešte k tomu máš priateľa takže neviem kto z nás dvoch je viac toxický." zachmúril obočie a usmial sa. Mal pravdu. Žiarlila som aj keď som nemala dôvod.

"Ja aspoň nebozkávam ľudí, ktorí sa snažia sympatie ku mne nedávať na javo. O ktorých ešte aj viem, že sú zadaní." oplatila som mu arogantný tón a sarkasticky sa usmiala.

"Ale prosím ťa... keby nechceš tak ma odstrčíš, ale ty si ešte aj spolupracovala takže. Úprimne mi je jedno či je baba zadaná alebo nie. Ak chce dať tak dá, ak nechce rešpetujem to. Ja baby zbytočne nenamotávam keď vidím, že nemajú záujem." nenávidím to ale zároveň milujem ako si verí. Sebavedomie z neho priam vyžaruje a dobre sa porovná na ľudí, ktorí si sú sebou tak zdravo istí. No niekedy však pôsobí až egoisticky a arogantne. Čoho nádych tam bol aj teraz.

"Ako myslíš. Ktorý prípad som potom ja?" spýtala som sa na otázku, ktorou som dúfala, že ho vyvediem z miery. No omyl, odpoveď znela naopak veľmi pokojne.

"Ty? Ty by si aj dala keby sa viac posnažím, ale keďže ťa mám rád... naozaj rád a tak inak rád ako ostatné baby tak nebudem ťa zbytočne pokúšať keď viem, že máš na mňa slabosť a tiež ma máš radšej ako ostatných svojich kamarátov aj keď máš frajera. Ktorého viem, že fakt lúbiš, preto sa snažím ti nepodkopávať nohy a nechcem ťa zneužiť len na svoj prospech. Ako som povedal. Ak chce dať dá ak nechce rešpektujem to. Ani teba nechcem zbytočne zmotávať pretože viem ako to cítiš." ako mi môže ten človek takto rozumieť. Za malú chvíľu sa stal niekým kto mi rozumie snáď viac ako si rozumiem ja sama. "Ale baví ma trošku ťa pokúšať, ale iba trošku a to preto, že sa mi páčiš aj ty. Keby nemáš Mateja už si moja." dodal a pohladil ma po kolene.

Keby nemáš Mateja už si moja.
Už si moja.
Moja.

Znelo mi celú dobu v hlave. Prečo nemohol tento chlap prísť skôr.