it is what it is [13+]

3. chapter

Prišli sme na múrik za ostatnými. Pozdravili sme sa, s dievčatami som sa poobjímala. Sadla som si vedľa Maťa. Väčšinou keď som bola vonku som len počúvala a pozorovala Maťa, pretože ma fascinoval znova a znova.

Milovala som jeho úsmev. Ako privrel očí keď sa smial. A ako sa vedel okúzľujúco usmiať len on. Ako sa vedel objímať len on.

Prešlo pár hodín čo to sa popilo ešte došlo pár ľudí čo som nepoznala, zrovna som bola zavesená na Gabovom ramene keď som zbadala ako sa s Maťom objíma a oblizuje nejaká bruneta.

Ťažko som si vzdychla a zase zaborila hlavu do Gabrielovej čiernej mikiny.

O asi pol hodiny sme šli domov. Rodičia ako inak neboli doma.
Ako som prišla rýchlo som bežala do izby, ľahla som si do postele a nechala slzám, ktoré som zadržiavala voľný priechod.

Myslela som na to ako to hrozne bolí vidieť ho s inou, aj keď viem že šanca byť s ním je asi minimálna, ale neuveriteľne ma to bolelo a lámalo mi to dušu na malé kúsky, stále viac a viac.

Otvorenie dverí ma vyviedlo z toku mojich myšlienok. Rýchlo som sa snažila utrieť si slzy. Sadol si vedľa mňa na posteľ a nevypytoval sa čo mi je, prečo plačem. Iba ma pohladil po ramene.

,,Videl som ako sa na neho pozeráš... stále to vidím. Vždy keď dojde vidím ako sa na neho usmievaš a pozoruješ len jeho." povedal jemne.

,,Čo trepeš nepozorujem." odvrkla som.

,,Hej takže mi chceš povedať, že ako sa dnes bozkával s tou peknou brunetkou Karinkou o mimochodom 3 roky staršou od teba bolo ti to úplne jedno?" nevydržala som to. Rozplakala som sa znova, ešte viac.

,,Nehovorím, že je to zlé len... nie som si uplne istý či.." pozrela som na neho s uslzenými očami.

,,Či ťa neberie len alo mladšiu sestru...," pozrel na mňa uľútostene.

,,Jasné, že berie. Prečo si myslíš, že asi plačem? Pretože nikdy s ním nebudem aj keď ho mám tak rada..." plakala som. Veľmi som plakala a nevedela to zastaviť. Gabriel ma objal a hladil ma, aby ma upokojil. Čo sa mu skutočne po chvíli podarilo.

,,Ďakujem." objala som ho.

,,Ja som tu pre teba vždy veď vieš." prikývla som.

///

,,Kam zase ideš Mely?" spýtala sa mama, keď som sa obúvala.

,,Ale s babami, už sme dávno neboli nikde.." dala som si na seba rifľovú bundu a naposledy sa na seba pozrela v zrkadle.

,,Dobree daj pozor. Paa." odkývala som jej a zabuchla za sebou dvere.

Prechádzala som sa po tmavej Bratislave. Až som došla k malej kaviarni. Vošla som dnu a sadla si za stôl pre dvoch. Bolo tu pár ľudí. Vyzeralo to tam tak útulne. Nikdy som tam nebola. Steny boli vymaľované ukľudňujúcou modrou. Viseli tam rôzne obrazy a na bare boli rôzne ozdôbky taktiež zladené do modra.

,,Vybrali ste si?" vytrhol ma hlas z myšlienok.

,,Oh pardón, ehm ja si dám..." rýchlo som očami preletela lístok.
,,tú horúcu čokoládu so šľahačkou," silene som sa usmiala a ona s úsmevom prikývla a odišla.

Založila som si ruky na stôl a hlavu zaborila do dlaní. Asi ešte dlho by som takto sedela keby ma zase nevyrušila čašníčka.

Položila na stôl hrnček s teplým nápojom a odišla. Bola som smutná a nebol tu nikto kto by ma utešil. Premýšľala som ako zaplniť tú dieru v srdci, ktorú som si v podstate tvorila sama.

Dopila som čokoládu, zaplatila a rozhodla som sa, že pôjdem do baru.
Potrebovala som si užiť, vypustiť myšlienky.

Sadla som si za bar, objednala si niečo silné, kopla to do seba. Postavila som sa a vybrala sa na parket k tancujúcim ľuďom.

O chvíľu ma niekto chytil za boky zo zadu a priatiahol si ma bližšie. Otočila som sa na ňho. Čiernovlasý chlapec, asi o hlavu väčší odo mňa sa na mňa usmieval, usmiala som sa tiež.

Položil mi ruky na zadok a hladkal mi ho. Neskôr mi začal dávať ruku do nohavičiek, ale ja som ho zastavila.
,,Nie tu." zakričala som na neho, aby som prehlušila tú hudbu. Prikývol a už ma ťahal na záchody.

Zamkol dvere a hneď ma oprel o stenu a začal bozkávať. Vyzliekol mi rifle a dával do mňa dva prsty. O chvíľu už bol vo mne a o 20 minút bolo po všetkom. Obliekli sme sa, vyšli z weciek, on ma však ešte oprel o stenu, pobozkal ma a chytil mi zadok. Usmial sa perami naznačil ďakujem a odišiel.

Chvíľu som tam ešte stála opretá keď som započula svoje meno.
,,Mely? Čo tu robíš?" ten hlas... okamžite som otvorila oči a zbadala ho.

,,Jaa ehm.. bola som s.. babami aa..." nedôverčivo na mňa pozrel.

,,Videl som tú babu..." zhlboka som sa nadýchla.

,,Prosím len to nehovor Gabrielovi, ublížilo by mu to. Prosím Maťo." po líci sa mi skotúľala slza.

,,Poď von.." vyšli sme z klubu.

,,Stalo sa to prvý raz?"

,,Nie." pozrel na mňa.

,,Nehovor mi, že sa takto kurvíš už dlhšie," zase mi začali tiecť slzy ,,prečo?"

,,Ja.. ja ani vlastne neviem. Bavilo ma to, občas som za to zobrala aj peniaze. Asi ma len stiahla vidina dobrého a jednoduchého zárobku. Prepáč.." smrkala som a po lícach mi stále išli slzy.

,,Neospravedlňuj sa mne. Len... keby si si chcela nájsť reálny vzťah tak ho nenájdeš. Pretože poviem ti že chalani to majú tak, že s kurvou sa raz vyspať ale určite by ju ani jeden nechcel mať doma. Nikdy si nechcela vzťah?"

,,Chcela." odpovedala som

,,Tak v čom je problém? Mala si za tým chalanom ísť, povedať mu to. Kto to bol? Poznám ho?" znova sa mi nahrnuli slzy do očí.

,,Poznáš veľmi dobre."

,,Kto je to?"

,,Ty predsa!" teraz som sa už rozplakala úplne, srdiečko mi pukalo na milióny malých kúskov. Duša kričala a snažila sa utíšiť tú neskonalú bolesť, ktorá ma v tej chvíli tak zasiahla.

,,Mel.." povedal prekvapene. Zobral ma do náručia. Pritúlil si ma k sebe. Bradu položil na moju hlavu a hladkal ma po chrbte. Snažil sa ma utíšiť.

,,Mel ja ťa veľmi ľúbim, ale ako mladšiu sestričku. Máš v mojom srdci špeciálne miesto, ale asi nie také aké ja u teba. Prepáč mi to..." pritisol si ma k sebe ešte viac.

///

Ležala som doma na posteli. Oči sa mi leskli, všetko ma bolelo. Postupne mi začínalo všetko dochádzať.

Som len obyčajná kurva, ktorú všetci využijú a potom nechajú tak. Kto vie či ma Matej nechce preto, že som taká aká som, alebo ma má naozaj rád len ako malú sestru.

Cinkla mi správa. Natiahla som ruku k tomu skurvene drahému mobilu a pozrela kto mi píše.

,,Ešte stále ti je smutno?"

Stálo v správe. Musela som sa pousmiať. Bolo milé, že sa o mňa tak zaujímal aj potom čo o mne zistil.

,,Bolí to. Ale to prejde. Len sa bojím, že Gabriel na všetko príde."

,,Nepoviem mu to. Sľubujem."

,,Vďaka Maťo."

Premýšľala som čo ďalej.
Buď sa budem stále zajebávať s chalanmi alebo si nájdem normálnu brigádu a možno neskôr aj normálny vzťah. Ale keďže teraz som bola v stave v akom som bola. Nejako sa mi toho kurvenia vzdávať nechcelo.

Na čo?
Pre koho?

Pokiaľ ma to nejako neovplyvňuje nebudem s tým prestávať.