it is what it is [13+]

21. chapter

"Kde si zase bola?" privítal ma Gabriel medzi dverami keď som ráno otvorila dvere.
"Nechcem sa o tom baviť." prešla som okolo neho a začala šlapať po schodoch.
"Rozišli ste sa? Podjebala si ho?" zastavila som sa. Otočila som sa na neho.
"To ti povedal? Alebo si si to vydedukoval?!"
"Iba niečo naznačil bol z toho smutný spal tu, asi pred hodinou odišiel. Preto sa pýtam kde si bola?!"
"Bola som s Lukášom a potom som spala u neho pretože som sa opila dobre?" otočila som sa a pokračovala v mojej ceste do izby.
"Jasné každý sa predsa so smútkom vyrovnáva inak." odvrkol pohŕdavo. Znova som sa otočila.

"Kto si ty že ma súdiš?! Ako vieš čo som robila a ako som sa cítila?! Ak chceš vedieť Matej nie je jediný, ktorý bol z tejto situácie na prášky tak si láskavo dávaj pozor na ústa." kričala som po ňom. Slzy som mala nakrajičku. Triasol sa mi hlas nechcela som sa hádať, ale jeho postoj mi ubližoval.
"Povedal mi, že si si párkrát nechala zaplatiť za sex. Vieš ako sa za teba hanbím? A ešte pred ním?! Sa spamätaj, možno teraz si už nedávaš platiť, ale kurva asi kurvou ostane keď sa dokážeš hneď po rozchode vláčiť s nejakým kokotkom čo ho poznáš pár mesiacov." puklo mi srdiečko. Povedal mu o mne tu najhoršiu vec akú mohol pritom sľubil, že to neurobí. Nikdy som mu to nepovedala, pretože viem že mu to ublíži. Videla som tú bolesť v jeho očiach. Po lícach mi stiekli slzy.

"Ty nevieš ako to bolo a nevieš ani prečo to tak bolo, tak ma nesúď. A keď už sa Matej tak rozrozprával povedal ti aj to ako sa ku mne na začiatku vzťahu správal? Že bol agresívny, nerobilo mu problém do mňa sotiť alebo keď som mu nechcela dať pretože som sa na to ešte necítila mi vykričal v čom je horší ako ostatní, ktorým som dala a takú modrinu mi spravil na ruke, že som v strede leta tri týždne nosila mikiny a dlhé tričká, aby to nikto nevidel?! Nemyslím si." zhúkla som po ňom. Ostal stáť ako obarený.

"Gabo nestaraj sa do vecí, o ktorých vieš piču alebo len pohľad jednej osoby. Každá minca má dve strany a ak ti príde v pohode, že mu prišlo úplne v poriadku ma pred vlastným bratom vykresliť ako totálnu piču a kurvu, ktorá za všetko môže, tak s tebou nie je niečo v pohode. A áno bola som s Lukášom, možno som s ním spala a možno nie. Do toho je nič teba a už aj jeho. Ja nepatrím nikomu! Tak sa začnite starať o seba a svoje dojebane životy a prestaňte pchať nos tam kam netreba." konečne som sa zvrtla a zabuchla hlasno dvere. Zamkla a otvorila balkónové dvere. Sadla som si na parapetu a zapálila cigu.
Chvíľu som len naprázdno sedela so slzami v očiach. Nakoniec som zobrala telefón a vytočila Matejove číslo.

"No?"
"Ty si dobrý kokot."
"Prosím?"
"Prečo si mu to povedal? Prosila som ťa, aby si to nerobil."
"Mel bol som nahnevaný, sklamaný potreboval som sa vyrozprávať, vieš a až potom mi došlo čo a komu som povedal."
"Absolutne ma to nezaujíma. Ja som ti verila. Zdôverila som sa ti s najväčšim tajomstvom a proste prosila som ťa nech to hlavne jemu nehovoríš."
"Mel prepáč."
"Jebem ťa."
Zložila som. Zahasila som cigaretu o popolnik a vošla dovnútra. Lahla som si do postele. Nad ránom som sa zobudila. Vyšla som z izby. V kúpelni sa svietilo nakukla som do rodičovskej izby, obaja pokojne spali v posteli. Zašla som teda do kúpelne. Na vani sedel Gabriel a snažil sa vyčistiť si ranu na obočí.

"Čo sa stalo?" spýtala som sa asi menej zaujato akoby sa očakávalo.
"Bol som mu jebnúť za tú ruku." povedal a ani sa na mňa nepozrel.
"Povedala som ti nech sa nestaráš do vecí, ktoré sa ťa netýkajú. Ukáž to sem." chytila som ho za bradu a otočila ju k sebe. Namočila som vatový tampón do dezinfekcie a priložila ho na ranu. Prižmúril oči a mykol sa.
"Nemáš robiť pičoviny." prelepila som mu ranu a objala ho nakoniec aj on obmotal ruky okolo mňa.

"Je to tvoj najlepší kamarát, nekaz si s ním vzťah."
"Ak niekto ublíži mojej sestre nie je to môj kamarát."

Vrátila som sa späť do izby. Nejako mi nenapadlo, že sú tri hodiny ráno. Vytočila som Lukášove číslo.
"Nemôžeš spať?" ozvalo sa z telefónu.
"A ty?"
"Nemôžem zaspať. Čo potrebuješ?"
"Dohodnúť si výletík predsa. Kedy ráno ideme?"
"Ty si ťapa. To vážne? Fakt som myslel že sranduješ."
"Ja nikdy. Tak kedy?"
"Hmm tak ráno zavolám mame a poďme. Zavolám ti ráno. Okolo 10?"
"Jo, môže byť." rozlúčili sme sa a ja som znova zaspala.

//
"Tak sa teším, že ste prišli. Strašne strašne moc. Melka ako sa máš? Dúfam, že ťa Lukáš poslúcha." privítala ma Lukášova mama keď sme konečne dorazili do Žiliny.
"Bože mama, prestaň." prekrútil Lukáš oči a tašky položil na zem, aby sa vyzul.

"Kde je otec?" opýtal sa zvedavo keď nakukol do obývačky. "V práci, príde neskôr. Mal mať dnes voľno, ale však to poznáš."

Byt bol moderne zariadený. Nevyzeral lacno ani komunisticky. Zrejmä novostavba. Krémové tóny v kuchyni vystriedali sivé v obývačke kam sme sa presunuli po obede. Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom ma Lukáš zobral do svojej izby. Izba taktiež veľká, moderne zariadená a dokonalo uprataná.
Sadla som si na plátennú húpačku visiacu zo stropu.

"Páči sa mi tu." usmiala som sa.
"To som rád." sadol si na posteľ a oprel sa o jej čelo.

"Včera som sa pohádala s Gabrielom." vzdychla som.
"Čo sa stalo?" skrčil obočie a upenlivo sa mi zahladel do očí.
"Dozvedel sa veci, ktoré sa dozvedieť nemal. Od Mateja. Ja som mu povedala, že ma Matej raz udrel. V noci prišiel s rozbitým obočím a povedal, že nikto kto ublíži jeho sestre nie je keho kamarát." vzdychla som si. "Neviem čo mám robiť."

"Čo myslíš?" spýtal sa a stále mi dlho pozeral do očí."
"Neviem či s ním chcem byť, alebo nie."
"To ti ja neporadím to vieš."
"Áno viem, ale ja neviem ani ako to je s tebou."
"Ako chceš, aby to bolo?"spýtal sa. Ja som sa zrazu zastavila. Pozrela som na neho.
"A ty?"
"Mám ťa rád, ale ak mám byť úprimný na vzťah to nie je. Ani u teba ani u mňa. To čo máme teraz mi vyhovuje." zaklipkala som očami. Toľko úprimnosti.
"Cítim to podobne. Som zmätená, nebudem si motať hlavu ďalšími sračkami... možno iba..." postavila som sa a prišla bližšie k posteli. Obkročmo som si sadla na neho a založila ruky na jeho ramená "trochu zábavy spolu zažiť neznie zle."