it is what it is [13+]

2.chapter

Zobudila som sa asi o pol jedenástej. Bola sobota. Postavila som sa z postele a pretrela si oči. Zbehla som do kuchyne, kde samozrejme nikto nebol. Síce bola sobota, ale rodičia pracujú non-stop, takže na mňa nemajú čas.

Aj keď pracujú veľa, nemáme veľa peňazí. Rodičia majú všade dlhy, hypotéky, pôžičky a robia len na ne. Mám rada svojich rodičov a nepríde mi správne takto sa voči nim chovať, ale ja nikdy v živote nechcem dopadnúť ako oni.

Je smutné, že ja a Gabriel sme u nich až na druhom mieste. Teda ak vôbec. Nehovorím, že to tak bolo vždy. Keď som bola ja malá tak všetko bolo v poriadku, boli sme šťastná rodina, ale potom, keď som mala asi 12 sa to všetko zlomilo. Rodičia sa začali topiť v dlhoch a mňa a Gaba začali zanedbávať. Bol to Gabriel, ktorý býval so mnou doma po nociach, bol to on čo so mnou písaval úlohy a utieral mi slzy keď nebolo niečo v poriadku. Milovala som svojho staršieho brata viac ako kohoľvek iného. Preto ma trápilo ešte viac ako som ho klama. Chodila som po kluboch a spávala s úplne cudzími chalanmi či chlapmi pritom jemu som tvrdila, že chodím na brigády. Lenže jeho by ranilo keby vedel čo jeho malá sestrička, ktorú celé tie roky chránil a miloval viac ako jej vlastní rodičia robí.

Vzdychla som si a nasypala si do misky cereálie. Zaliala to mliekom a sadla si za stôl. Všimla som si na stole papierik.

,,Museli sme ísť skoro ráno do práce a prídeme neskoro tak na nás s ničím nečakajte, na stole máte peniaze kúpte si niečo na jedenie, ľúbim vás, mamina s tatinom :)“

Typické, aspoň ten odkaz sa im uráči nechať. Počula som zavrzgať schody.
Zišiel dole rozospatý Gabo, keď ma zbadal usmial sa.

,,Už si hore?“ spýtal sa, milovala som ho po ráne. Jeho čierne vlasy boli strapaté a hlas chrapľavý. Milovala som jeho hlas najviac na svete neskutočne dobre sa počúval. Milovala som jeho úsmev a hlboké hnedé oči. Naozaj. Keby nebol môj brat asi by som ho brala.

,,Hej už. Sa mi dobre spalo dnes, veď pred chvíľou som vstala.“ usmiala som sa a konečne po nekonečnom premýšľaní začala jesť svoje cereálie, ktoré sa medzi tým stihli rozmočiť.

,,Čo to je?“ ukázal na papierik s peniazmi na stole.

,,Peniaze na obed a odkaz ako veľmi nás milujú. Nič vážne.“ vložila som si do úst ďalšie sústo bez väčšieho záujmu.

,,Dobre no, takže zase pizza?“ usmial sa na mňa tak ako to vedel len on.

,,Pizza!“ zaškerila som sa.

///

Ležala som v posteli a premýšľala čo dnes. Pozrela som na IPhone, na ktorý som si "našetrila". Pred pár mesiacmi mi ho kúpil jeden chlapík z klubu. Zasvietila na ňom moja fotka s Gabom z minulého roka. Držal ma na rukách a smial sa a ja tiež. Vždy keď som tú fotku videla musela som sa usmiať pretože sa mi v hlave vynorilo nespočetne veľa krásnych spomienok. Keď sme boli malí, keď rodičom na nás ešte záležalo. Chodili sme po rôznych výletoch, turistikách a bolo nám fajn.. Teraz sa nedeje už vôbec nič, nechajú nám doma pár eúr, vraj "Kúpte si niečo na jedenie. ĽÚBIME VÁS" keby nás ľúbili, neopustili by nás síce nie telesne, ale duševne určite. Už sme k nim nezdieľali žiadne puto. Ani ja, ani Gabriel.

Do očí sa mi natisli slzy. Vzlikla som a odložila mobil. Otvorili sa dvere na mojej izbe.

,,Počuj, nevieš kam som... čo je?“ všimol si Gabo ako si utieram oči a smrkám.

,,Nič, len som si znova spomenula ako na nás vlastne kašlú, ako im na nás ani nezáleží..“ sadol si ku mne a objal ma. Milovala som objímanie s ním. Vždy keď ma objal som sa cítila ako by sa všetka starosť odrazu vytratila. Akoby všetko pominulo. Cítila som sa bezpečne.

,,Veď stále som tu ja..“ pohladil ma a usmial sa. Úsmev som mu opätovala.

,,Počuj ak večer nemáš nič s Maťom a chalanmi ideme von, tak ak chceš môžeš ísť s nami.“ nadšene som prikývla. Milovala som keď ma Gabriel zobral von. Jeho chalani boli úžasní a Maťo dvojnásobne. Ten chalan bol neskutočný. Čokoľvek som potrebovala som mohla prísť za ním, porozprávať sa či len kúpiť cigarety. Vždy mi pomohol.

///

,,Choď otvoriť prosím to už bude asi Maťo.“ zakričal na mňa Gabo, ktorý si upravoval vlasy v kúpeľni.

Otvorila som dvere a hneď skočila na toho za nimi. Obmotala som nohy okolo jeho pása a pevne sa zachytila okolo jeho ramien.on ma z celej sily objal okolo chrbta.

Pustil ma a ja som skočila dole.

,,Maťo, toľko som sa na teba tešila.“ usmiala som sa na neho a ešte raz sa k nemu pritúlila. Pohladil ma po chrbte.

,,Veď aj ja na teba a počul som, že ideš s nami.“ prikývla som a vtom vyšiel Gabo s konečne hotovými vlasmi.

,,Čau.“ pozdravil a usmial sa.

,,No nazdar, vidím, že si si dal zase záležať.“ zaškeril sa Maťo.

,,Kokot.“ zasmiali sme sa.

,,Michal s Adamom Miou a Tinou budú čakať už na múriku.“ Gabo prikývol a začal sa obúvať.
Aj ja som na seba nazula Conversy a vyšla s Maťom z dverí. Gabriel zamkol a šiel za nami.

,,Čo nové doma?“ spýtal sa Maťo. S Gabom sme na seba smutne pozreli.

,,Stále rovnako, čo ti poviem.“ odpovedala som.

,,A ty?“ rýchlo som to obrátila. Maťo našťastie pochopil.

,,Vieš čo pohode, boli sme včera na svadbe nejakej mamkinej sesternici. Som musel na seba hodiť kvádro. No celé zle..“ zamračil sa.

,,Ty si mal na sebe oblek?“ začala som sa rehotať.

,,Prestaaaň.“ zasmial sa a pozrel na mňa. Dosmiala som sa a jemne sa na neho usmiala.

Zapozerala som sa mu do očí. Milovala som ich. S toľkou láskou na mňa pozerali. Vedela som, že ma má naozaj rád ako svoju mladšiu sestričku. Rovnako ako Gabriel.
Ale k Maťovi som necítila súrodeneckú lásku ako ku Gabovi. Maťa som ľúbila. Ale silno som pochybovala o tom, že on mňa tiež.

Maťo nie len, že mal neskutočnú, povahu, myšlienky čokoľvek on bol ešte aj na pohľad neuveriteľne sympatický a pohľadný. A tiež mal neuskutočný hlas ako Gabriel. Hrozne sa k sebe hodili a vždy som si hovorila, že no tí dvaja sa na našli.

Otočila som sa späť dopredu a sledovala cestu. Dúfala som, že možno niekedy ma bude mať rád viac ako len sestru svojho najlepšieho kamaráta.

(Gabriel v médiách)